Piatok22. november 2024, meniny má Cecília, zajtra Klement

Ekonomika sa nezotaví ani budúci rok! Niektorým krajinám hrozí bankrot: KORONAVÍRUS zlomil aj hotely

Ilustračné foto Zobraziť galériu (9)
Ilustračné foto (Zdroj: SITA/ AP Photo/Richard Drew/Mark Schiefelbein)

BERLÍN - Globálna ekonomika sa z koronakrízy zrejme plne nezotaví ani do konca budúceho roka, uviedla hlavná ekonómka Medzinárodného menového fondu Gita Gopinathová. MMF tento týždeň výrazne zhoršil prognózy vývoja svetovej ekonomiky. Aktuálne počíta tento rok s poklesom o 3 % a na budúci rok s nárastom o 5,8 %.

„V roku 2021 predpovedáme zotavenie s nárastom 5,8 %, ale to je len čiastočné zotavenie,“ povedala Gopinathová v piatok (17. 4.) v rozhovore pre CNBC. „Takže očakávame, že aj na konci roka 2021 bude úroveň ekonomickej aktivity nižšia, než sme prognózovali pred koronavírusom,“ dodala.

Reagovali sme rýchlejšie, ale rozsah je oveľa väčší

Novým koronavírusom sa nakazili už vyše 2 milióny ľudí po celom svete. Pandémia spôsobila, že vlády zaviedli reštriktívne opatrenia na jej zastavenie. Vlády a centrálne banky tiež prijali opatrenia na pomoc firmám a domácnostiam, aby zvládli túto krízu. Gopinathová označila ich reakciu za "agresívnu" a "rýchlu". „Myslím si, že ak to porovnáme s globálnou finančnou krízou, reakcia bola podstatne rýchlejšia a jej rozsah bol oveľa väčší,“ uviedla Gopinathová.

Ekonomika sa nezotaví ani
Zobraziť galériu (9)
 (Zdroj: SITA/AP/Esteban Felix)

Upozornila, že ekonomiky po celom svete ohlásili fiškálne stimuly v celkovej hodnote zhruba 8 biliónov USD (7,4 bilióna eur). Varovala však, že stimuly nie sú "rovnomerne distribuované" naprieč ekonomikami, keď až 7 biliónov pochádza z krajín skupiny G20. „Obavy, ktoré máme, sa viac týkajú rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré majú menší fiškálny priestor a musia riešiť problémy s externými účtami.“

Niektorým krajinám hrozí bankrot

Rozvíjajúce sa krajiny, vrátane niektorých štátov vo východnej Európe, budú pociťovať následky koronavírusu dlhšie ako tie rozvinuté. Rastúce zadlženie by mnohé z nich mohlo dohnať až na hranicu bankrotu, píše na svojom webe nemecký hospodársky denník Handelsblatt.

Ekonomika sa nezotaví ani
Zobraziť galériu (9)
 (Zdroj: SITA/AP/Vincent Thian)

Najprv utrpeli koronavírusový šok rozvíjajúce sa štáty v Ázii, kam sa preniesla nákaza z Číny. Teraz už vírus zasiahol hospodárstvo rozvíjajúcich sa krajín po celom svete. Napríklad v Rumunsku pandémia choroby COVID-19 náhle prerušila boom posledných rokov. Bez práce je v krajine milión ľudí a ďalších 950-tisíc čaká, či sa do nej bude môcť vrátiť. Len za marec sa hospodársky výkon tejto najväčšej krajiny na juhovýchode Európy s 19-imi miliónmi obyvateľov znížil o 30 percent.

Keď sú závody zavreté, nevyrábame ani my

V Turecku - krajine, ktorá sa práve začínala spamätávať z hospodárskeho oslabenia - prerušil od začiatku roka prevádzku každý tretí dodávateľ automobilových súčiastok, povedal denníku Alper Kanca prezident ich zväzu Taysad. Turecké podniky sú úzko napojené na európske dodávateľské reťazce. Do Európy putuje 75 percent všetkého exportu. „Keď tam závody zostávajú zatvorené, nemôžeme tu vyrábať ani my,“ hovorí Kanca. Podobne je na tom cestovný ruch: väčšina hostí prichádza do Turecka z európskych krajín.

Seniori počas nákupu v
Zobraziť galériu (9)
 (Zdroj: TASR/AP)

Krajiny sa môžu prepadnúť naspäť do biedy

Či už je to Rumunsko, Turecko, Rusko, Indonézia, Egypt, Južná Afrika, Brazília alebo Mexiko - všetkým hrozí, že sa kvôli pandémii prepadnú naspäť do biedy. Vírus v nich totiž útočí na viacerých frontoch než v priemyselne vyspelých krajinách. Ekonomiku nezrážajú len obmedzenia voľného pohybu, ale krajiny a ich firmy ako dodávatelia doplácajú aj na chýbajúci dopyt z vyspelých štátov. A podobne ako za predošlých kríz aj teraz reagujú zahraniční investori obavami a masívne sťahujú kapitál.

Následky sú drastické

A následky sú drastické. Miestne meny sa prepadajú voči hlavnej svetovej mene, teda doláru. Štátne rozpočty tak môžu ťažko splácať zahraničné dlhy a firmy len ťažko obhospodarovať úvery, ktoré majú v devízach. Hospodárstvo preto kolabuje výraznejšie, dlhšie a o to viac, ak je, ako napríklad v Rusku, závislé od vývozu surovín. V koronavírusovej kríze sa k tomu pridružuje ďalšia dráma. Zdravotníctvo vírusu čelí ešte horšie ako v Taliansku, Španielsku alebo vo Francúzsku, tvrdo zasiahnutých krajinách západnej Európy. Situáciu dokladá opäť príklad Rumunska.

Ekonomika sa nezotaví ani
Zobraziť galériu (9)
 (Zdroj: SITA/AP/Jeff Roberson)

Hospodárstvo východnej Európy by podľa Medzinárodného menového fondu malo tento rok rovnako ako to latinskoamerické klesnúť o 5,2 percenta. „Predpokladáme, že mnohé krajiny budú v nasledujúcich mesiacoch nútené čerpať medzinárodnú pomoc," povedala denníku ekonómka Elina Ribakova z lobistickej organizácie Institute of International Finance.

Rumunsko, Srbsko, Severné Macedónsko, Bielorusko a Ukrajina by však podľa Michaela Harmsa zo združenia Ostausschuss der Deutschen Wirtschaft (OA), ktoré sa zameriava na východnú Európu, mohli ťažiť z presunu tovární európskych koncernov z Ázie do Európy. Pre Ukrajinu to ale platí len v prípade, že sa jej s pomocou MMF podarí vyhnúť štátnemu bankrotu, zdôraznil Harms.

Až 70 tisícom nemeckých hotelov a reštaurácií hrozí bankrot

V Nemecku hrozí pre koronakrízu až 70 tisícom hotelov a gastronomických zariadení bankrot, varoval nemecký zväz hotelov a reštaurácií Dehoga. Do konca apríla stratí 223.000 firiem z odvetvia tržby vo výške zhruba 10 miliárd eur. „Bez dodatočnej štátnej podpory čaká každú tretiu firmu platobná neschopnosť,“ uviedla šéfka zväzu Dehoga Ingrid Hartgesová v rozhovore pre Bild am Sonntag. Spolková vláda už prisľúbila finančnú pomoc hotelierom a majiteľom reštaurácií, ktorých tvrdo zasiahlo pokračujúce uzavretie.

Ekonomika sa nezotaví ani
Zobraziť galériu (9)
 (Zdroj: SITA/AP/Ted S Warren)

Uvoľňovanie opatrení pre ostatné odvetvia bez podobných vyhliadok pre gastronómiu Hartgesová označila za veľké sklamanie. „Ako prví sme museli zavrieť a aj to budeme musieť najdlhšie znášať.“ Dehoga požaduje zodpovedné otvorenie reštaurácií a kaviarní, zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na 7 % a štátny záchranný fond, ktorý by firmám v odvetví poskytoval priamu finančnú pomoc. Zníženie DPH z 19 % na 7 % požaduje Dehoga už roky.

Hotely zažili rekordný rok

Trhy v krajinách strednej a východnej Európy v hotelovom segmente dobiehali vlani svojich západných susedov. A to z hľadiska objemu investícií aj sofistikovanosti obchodov. Tento rok ovplyvní aj pandémia nového koronavírusu. Vyplýva to z druhej výročnej správy Cushman & Wakefield a medzinárodnej advokátskej kancelárie CMS. Analyzuje základné investičné trendy v krajinách strednej a východnej Európy a zaoberá sa rôznymi inováciami, ktoré v posledných rokoch formovali hotelierstvo. Objem transakcií v tomto regióne dosiahol v minulom roku historicky najvyššiu úroveň 1,4 miliardy eur.

Ekonomika sa nezotaví ani
Zobraziť galériu (9)
 (Zdroj: SITA/AP/Francois Mori)

Pandémia priniesla zlom

Počiatočné očakávania na tento rok hovorili o ďalšom raste investícií do hotelového sektora a o postupnom uzatváraní už dohodnutých a rozpracovaných projektov. Súčasná pandémia koronavírusu podľa analýzy zastavila investície aj v tomto sektore a je stále náročnejšie odhadnúť objem investícií na rok 2020. Najnovšia správa ukazuje, že hlavnými hnacími silami investícií v roku 2019 boli vyššie výnosy, ktoré tento región investorom ponúka v porovnaní s trhmi v západnej Európe a dlhodobý potenciál rastu v segmente. Trh strednej a východnej Európy v minulom roku ovládli európski investori.

Ekonomika sa nezotaví ani
Zobraziť galériu (9)
 (Zdroj: SITA/AP/Andy Wong)

Na Slovensku sa hodnota transakcií v segmente hotelov zdvojnásobila z 8,9 milióna eur v roku 2018 na 17,1 milióna eur v roku 2019. Investície do hotelov v Bratislave priniesli investorom vlani výnosy približne 6,5 %. „Bratislava sa tak stala tretím najvýnosnejším miestom pre investície do hotelového segmentu v našom regióne,“ skonštatoval partner a vedúci real estate tímu CMS Slovensko Michal Huťan. Za Bratislavou sa umiestnili mestá ako Praha, Budapešť či Varšava.

Optimizmus sa zmiernil vypuknutím pandémie

Bratislava je jedným zo štyroch hlavných miest v tomto regióne, v ktorom vlani naďalej rástli príjmy za izbu, a to o 19,8 %. Zaznamenala tiež najvyššiu priemernú dennú sadzbu s nárastom o 22,1 % oproti predchádzajúcemu roku. Nadpriemerný rast výnosov bol na Slovensku podľa analýzy spôsobený dvoma hlavnými faktormi. Jedným z nich je pokles DPH na ubytovacie služby od januára minulého roku na 10 %. Významnú rolu podľa analýzy zohralo aj organizovanie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v máji 2019.

Za posledných päť rokov podľa analýzy zaznamenal tento sektor bezprecedentný rast. V roku 2019 sa objem transakcií zvýšil na najvyššiu úroveň a počiatočné očakávania v roku 2020 boli ešte silnejšie. „Tento optimizmus sa však výrazne zmiernil prepuknutím pandémie koronavírusu a sektor cestovného ruchu, ako aj globálna ekonomika sa dostali pod výrazný tlak. Teraz sa nachádzame v situácii, keď je čoraz ťažšie predvídať úplný dopad pandémie na sektor hotelov v celej strednej a východnej Európe," poznamenal Huťan.

Vzhľadom na pandémiu sa momentálne pozastavuje niekoľko obchodov, ktoré sa mali v tomto roku podľa očakávaní uzavrieť. Pandémia tak bude mať výrazný vplyv na hotelierstvo v strednej a východnej Európe. „S určitosťou bude vytváraný väčší tlak na vytváranie flexibilných štruktúr spolupráce, ktoré dokážu zvládnuť neočakávané situácie,“ dodal vedúci hotelových transakcií pre kontinentálnu Európu v Cushman & Wakefield Frederic Le Fichoux.

Viac o téme: EkonomikaBankrotHotelyPriemyselKoronavírus
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu