PRAHA – Petr bol prvým pozitívnym prípadom v Česku. Koronavírusom sa infikoval v Taliansku. Teraz opísal svoju skúsenosť s ochorením. Hovorí, že zažíval stres, strach a bojoval s obrovskou únavou. Napokon sa nákaza preniesla na päť ďalších členov rodiny. Toncarovci tvrdia, že boj s vírusom ohrial ich vzťahy.
Petr Toncar z Děčína sa odišiel lyžovať do strediska Auronzo di Cadore v Taliansku. V tom čase ešte ministerstvo zdravotníctva neoznačovalo talianske horské rezorty ako rizikové. Čech začal prvé príznaky koronavírusu pociťovať až po návrate domov. „V sobotu ráno som sa zobudil s teplotou a únavou,“ spomenul.
Ochorenie COVID-19 následne potvrdili aj u ďalších piatich členoch rodiny Toncarovcov. Po vyše mesiaci sú už všetci zdraví a svoj boj s vírusom opísali pre Českú televíziu.
„My sme tým prvenstiev mali viac. Petr bol prvý nakazený, mne povedali, že som prvá, ktorá nebola v Taliansku a je pozitívna, Verunka prvé nakazené dieťa a manžel prvý starší človek,“ povedala Petrova mama Dagmar.
Len čo sa u Petra prejavili symptómy vírusu, rodina kontaktovala hygienikov, ktorí ho poslali do ústeckej nemocnice, kde ho prijímali za prísnych bezpečnostných opatrení. „Obvolávajú sa poschodia: pozor, uzavrite chodby, nevystupujte, ničoho sa nedotýkajte! To si pripadáte ako vo filme,“ hovorí Toncar.
Stres, strach a obrovská únava
Muž sa o deň neskôr dozvedel výsledky testov na COVID-19. „Bol to obrovský šok. Nechcete tomu veriť, tie emócie boli ohromné, možno to bolo až do kričania, do revania, vo vlnách, do prepadu do nejakej beznádeje,“ opísal svoje pocity z 1. marca, keď sa dozvedel, že je pozitívny.
Petra čakal okamžitý presun do Nemocnice Na Bulovke v Prahe. Najhorší bol podľa neho strach a neistota, čo bude s jeho manželkou, deťmi a rodičmi, ktorí s nimi bývajú. „Sadol som si na posteľ a uvedomil som si, že som strašne unavený a že to telo asi naozaj s niečím bojuje.“
Práve únava sa mu vo vlnách vracala a dodnes sa jej úplne nezbavil. Najhoršie sa cítil asi v siedmy až desiaty deň od prvých príznakov. Podobne to mala aj jeho matka. U Dagmar sa vírus preukázal o pár dní neskôr. „Mňa ešte hrozne bolela hlava a musela som cez deň chodiť spať, čo u mňa nebolo normálne.“
Žena šla sama do nemocnice a ďalší infikovaní ostali doma. „Napočudovanie nedošlo k nákaze všetkých členov rodiny, hoci bývali v jednom dome. Išlo o deti, ktoré sa nenakazili. Naopak, nakazili sa seniori, a hoci sme o nich mali veľké obavy, ako to bude prebiehať, tak to zvládli výborne,“ povedal Pavel Dlouhý, primár infekčného oddelenia Masarykovej nemocnice v Ústí nad Labem.
Dôležité sú vzťahy, pripomínajú Toncarovci
Toncarovci majú za sebou dokopy 58 odberov. Niektoré prebehli doma, potom už jazdili do nemocnice. Tvrdia, v domácej karanténe spolu oslávili dvoje narodeniny a že najmä deti si spoločný čas užili najviac. Podľa Dagmar skúsenosť s koronavírusom zblížila celú rodinu. „Udržiavanie dobrých vzťahov je veľmi dôležité, či už v rámci rodiny, alebo medzi kamarátmi,“ doplnil Petr. Rodinu totiž aj v neľahkých časoch podporovali priatelia i známi, obec i lekári.
Teraz svoju situáciu Toncarovci vnímajú ako výhodu. „Je to za nami, prešli sme si tým, máme papier, že sme negatívni, a vieme, že v sebe máme protilátky,“ skonštatovala Dagmar. „Pripili sme si, sú tu ešte fľaše od šampanského, a tá úľava je obrovská,“ dodal už so smiechom jej syn.
