MADRID – Španielsko je po Taliansku druhou najviac zasiahnutou krajinou v Európe novým typom koronavírusu. V krajine sa dovedna nakazilo už takmer 20.000 ľudí, pričom vyše 1000 ich zomrelo. Prečo sa v Španielsku ochorenie COVID1-19 začalo tak nekontrolovateľne šíriť a ako sa podpisuje možný kolaps zdravotníctva na psychike miestnych?
Spravodajský server Českého rozhlasu priniesol svedectvo španielskej reportérky, ktorá priblížila situáciu v krajine. Novinárka María Ramírezová tvrdí, že vírus vyčíňa najmä v Madride, no rozšíril sa aj do ostatných častí Španielska.
Ešte na počiatku krízy väčšina úradov vyzývala ľudí k pokoju a vláda ubezpečovala, že má situáciu pod kontrolu. Vtedy bolo ťažké predstaviť si scenár vývoja, v ktorom sa krajina nachádza dnes. „Nabralo to naozaj rýchly spád. Iba niekoľko dní predtým, než došlo k prudkému rozšíreniu počtu nakazených v Španielsku, sa tu konalo niekoľko masových verejných akcií, napríklad demonštrácia pri príležitosti Medzinárodného dňa žien. Konali sa futbalové zápasy, prebiehal zjazd jednej z politických strán. Takže nikto netušil, čo príde,“ spomína tamojšia reportérka.
Čítajte aj: KORONAVÍRUS Tretia najviac postihnutá krajina na svete: Španielsko má vyše 1000 úmrtí
Ramírezová sa domnieva, že vírus sa vtedy šíril už niekoľko týždňov. „Mysleli sme si, že tu máme len hŕstku izolovaných prípadov, napospol turistov a ľudí, ktorí prišli z Francúzska a Talianska, ale v skutočnosti sa vírus nepozorovane rozšíril,“ povedala. Podľa novinárky v niektorých prípadoch symptómy ochorenia neboli vážne, a ľudia si ani nemuseli uvedomovať, že roznášajú nákazu.
Španielsko hlásilo prvú obeť na živote v polovici februára. „Vtedy sa spätne zistilo, o čo ide. V tej chvíli, keď skutočnosť vyšla najavo, došlo k explózii, ktorá teraz postihuje celý systém zdravotnej starostlivosti. Všetci sa snažia dostať do nemocníc,“ opísala.
Je však tamojší zdravotnícky systém schopný taký nápor zvládnuť? „Hlavne v Madride sa blíži k hranici toho, čo zvládne. Nemocnice sú naozaj preľudnené, hoci úrady nabádajú ľudí, aby do nemocníc chodili len vtedy, pokiaľ je to vážne. Ľudia si ten apel berú k srdcu, takže väčšina tých, ktorí už vykazujú symptómy, ostáva doma. Aj tak sú nemocnice preplnené,“ podotkla Ramírezová.
Niektoré hotely sa preto pripravujú pomáhať infikovaným. Tak ako v ostatných krajinách, aj Španielsko trpí nedostatkom rúšok či pľúcnych ventilátorov. „A to sme len na začiatku tej veľkej vlny nakazených, čo, pochopiteľne, vláde robí starosti,“ dodala.
Podľa veľmi predbežných dát má väčšina ľudí chorých na COVID-19 v Španielku do 65 rokov. „Je to pomerne zvláštne. Predpokladali sme, že medzi nakazenými sú prevažne starší. Ale ako zdôraznili, nemajú dostatok dát, aby sa z toho dali vyvodzovať nejaké závery,“ podčiarkla reportérka.
Celé Španielsko je v karanténe od soboty. Nikto nesmie vychádzať zo svojho domova, príbytky sa dovoľujú opúšťať len za účelom nákupu potravín a liekov, návštev nemocníc (aj sprievod chorého či dieťaťa). Pre pracovníkov v zdravotníctve, ľudí v komunálnych službách a zamestnancov niektorých firiem však jestvujú výnimky a ďalej chodia do práce. „Z pohľadu práva sme v stave núdze. Vláda ho vyhlásila minulú sobotu. Platiť by mal 15 dní, čo je legálne maximum pre takúto situáciu, keď de facto platí satanné právo, pokiaľ ho vláda vyhlási bez povolenia parlamentu. Takže to máme do 29. marca. Ale všetci očakávame, že až parlament vysloví súhlas, bude to náš štandard po dobu niekoľkých ďalších týždňov, tak ako je to teraz v Taliansku,“ povedala Ramírezová.
Reportérka tiež opísala, akí sú Španieli solidárni. „Každý večer o ôsmej všetci otvárame okná a začneme tlieskať zdravotníkom a ďalším profesiám, ktoré s koronavírusom bojujú. Ľudia si tiež na diaľku mávajú. Je to taký moment, keď spoločne zdieľame trochu zábavy. Ľudia hrajú aj rôzne motivačné piesne,“ opísala. Novinárka vyzdvihla i to, ako si ľudia pomáhajú navzájom. „Organizujú pomoc a nakupujú potraviny seniorom. Na mnoho mesiacov sa nám zmení život. Nebudú sa konať veľké akcie, a potom sú tu psychologické dopady. Dúfam, že solidarita, ktorú okolo seba cítime, nám to pomôže prekonať. Ale myslím si, že každého z nás to trochu zmení, aj toho, čo neochorie. Všetkých nás to trochu zmení,“ dodala na záver Ramírezová.
