LONDÝN - Napriek vládnym nariadeniam v snahe zamedziť šíreniu koronavírusu mnoho ľudí stále netuší, čo v skutočnosti vírus robí s ľudským telom. Symptómy, ako kašeľ, horúčka či dýchavičnosť môžu signalizovať nespočetné množstvo ochorení. Lekári však neustále napredujú a prichádzajú s novými poznatkami o pôvodcovi pandémie, ktorá v súčasnosti sužuje svet.
Vedci zistili, ako dlho dokáže nový KORONAVÍRUS prežiť vo vzduchu a nakaziť: Z tohto vás strasie
Ako vírus COVID-19 infikuje človeka?
Vírus sa šíri kvapôčkami, ktoré sa prenášajú vzduchom. Stačí, ak niekto vo vašom okolí zakašle alebo si kýchne. Vírusové častice z kvapôčok rýchlo putujú do zadnej časti nosových ciest a do sliznice v hrdle, kde sa naviažu na konkrétny receptor v bunkách. Častice koronavírusu sa vďaka proteínovým hrotom na povrchu zachytia na bunkovú membránu. To vírusu umožní vstup do genetického materiálu bunky. Tento vstup drasticky naruší procesy v bunke. "Genetický materiál zastaví metabolizmus bunky, pretože jeho prvoradou úlohou je rozmnožiť vírus," vysvetlil špecialista na infekčné choroby William Schaffner z Univerzitného medicínskeho centra v Nashville.
Ako tento proces spôsobuje respiračné problémy?
Keď sa vírus rozmnožuje, napadnuté bunky praskajú a infikujú tak čoraz viac doposiaľ zdravých buniek. Príznaky sa často začínajú bolesťami hrdla a suchým kašľom. Podľa Schaffnera sa vírus následne "plazí" bronchiálnymi trubicami. Akonáhle sa dostane do pľúc, spôsobí zápal sliznice. To môže poškodiť alveoly alebo pľúcne vaky. Pľúca sa preto musia viac snažiť o to, aby zabezpečili prekysličenie tela a odstránenie oxidu uhličitého z krvi. "Pokiaľ v pľúcnej oblasti čokoľvek opuchne, pre kyslík je oveľa ťažšie prekrvovať sliznicu," upresnila hlavná klinická referentka Providence Health System, Amy Compton-Phillipsová. Opuch a znížený tok kyslíka môžu spôsobiť, že sa tieto pľúcne oblasti naplnia tekutinou, hnisom alebo odumretými bunkami. Môže sa vyskytnúť aj zápal pľúc. U niektorých ľudí sa situácia v dôsledku takéhoto stavu zhorší natoľko, že im lekári musia aplikovať pľúcny ventilátor. V najhoršom prípade, známom ako syndróm akútneho respiračného zlyhania, sa pľúca naplnia enormným množstvom tekutiny a pacient umrie.
Akou trajektóriou sa vírus dostáva do pľúc?
Shu-Yuan Xiao, profesor patológie na Lekárskej fakulte Univerzity v Chicagu, preskúmal patologické správy o pacientoch s koronavírusom v Číne. Podľa jeho zistení vírus začína v periférnych oblastiach na oboch stranách pľúc a môže trvať nejaký čas, kým sa dostane do horných dýchacích ciest či priedušnice. Xiao uviedol, že toto zistenie vysvetľuje, prečo lekári vo Wuhane neboli okamžite schopní diagnostikovať koronavírus v počiatočných štádiách. Test totiž nie vždy dokáže odhaliť infekciu v perifériách pľúc, takže niektorí ľudia so symptómami skončili doma bez liečby. Išli buď do inej nemocnice, alebo zostali doma a infikovali svoju rodinu. To je jeden z dôvodov, prečo sa vírus tak rozmohol.
Sú pľúca jedinou postihnutou časťou tela?
Compton-Phillipsová tvrdí, že infekcia sa môže šíriť cez všetky typy sliznice, od nosa až po konečník. Vírus teda môže infikovať aj bunky v gastrointestinálnom systéme. To môže byť dôvod, prečo majú niektorí pacienti hnačku alebo tráviace ťažkosti. Podľa Schaffnera môže vírus preniknúť aj do krvného obehu. Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb evidovali pacientov, ktorým vo vzorkách krvi našli RNA nového vírusu. Nie je však jasné, či koronavírus v krvi alebo stolici dokáže zotrvať dlhší čas. Kostná dreň a orgány ako pečeň sa podľa vedúceho oddelenia infekčných chorôb vo Washingtone, Georga Diaza, môžu zapáliť tiež. Môže sa vyskytnúť aj zápal v malých krvných cestách, ako to bolo v prípade SARS-u.
Prečo niektorí ľudia ochorejú a iní nie?
Približne 80 percent ľudí infikovaných novým vírusom má relatívne mierne príznaky. U 20 percent ďalších ľudí sú však príznaky horšie. Odborníci sa domnievajú, že celé to závisí od imunitného systému človeka. U starších ľudí a ľudí so zdravotnými problémami ako napríklad cukrovka sa s veľkou pravdepodobnosťou vyskytnú vážnejšie príznaky.
Čo vedci stále nevedia o pacientoch s koronavírusom?
Aj keď sa choroba COVID-19 v mnohých ohľadoch podobá na SARS a má podobné prvky ako chrípka či zápal pľúc, priebeh nákazy koronavírusom u pacientov zatiaľ nie je úplne prebádaný. Niektorí pacienti môžu byť aj týždeň v poriadku a náhle sa ich zdravotný stav zhorší. Iní pacienti sa zase môžu zotaviť, no po krátkom čase sa u nich príznaky koronavírusu prejavia znova.
Xiao uviedol, že niektorí pacienti v Číne sa uzdravili, ale následne opäť ochoreli. Stalo sa tak pravdepodobne preto, že mali poškodené a poranené pľúcne tkanivo, ktoré následne napadli baktérie v tele. Lekári dokonca evidujú pacientov, ktorí umreli na bakteriálnu infekciu, nie na vírus. Zdá sa však, že to nespôsobilo väčšinu z úmrtí.
