MOSKVA - V centre Moskvy sa v stredu večer opäť začala séria protestov jednotlivcov proti zmenám a doplnkom v ústave Ruskej federácie, ktoré v stredu odobrili obe komory ruského parlamentu, Štátna duma i Rada federácie.
Podobná akcia sa konala aj v Petrohrade, pričom aj za účasti poslancov mestského zastupiteľstva a členov opozičnej strany Jabloko, informovala rozhlasová stanica Echo Moskvy. Účastníci týchto akcií protestujú najmä proti možnosti vynulovať v prípade Vladimira Putina všetky jeho doterajšie prezidentské mandáty. V praxi by to totiž znamenalo, že po schválení revidovanej ústavy by sa Putin po skončení súčasného prezidentského mandátu mohol v roku 2024 opäť uchádzať o znovuzvolenie a teoreticky zostať vo funkcii hlavy štátu ešte dve šesťročné funkčné obdobia - do roku 2036.
S návrhom v tomto zmysle prišla v utorok poslankyňa za vládnu stranu Jednotné Rusko Valentina Tereškovová. Navrhla, aby z ústavy bolo odstránené obmedzenie funkčných období prezidenta na dve, s čím však Putin nesúhlasil. Nenamietal však proti Tereškovovej návrhu týkajúceho sa vynulovania prezidentských mandátov, avšak za podmienky, že s danou klauzulou vysloví súhlas ústavný súd. Návrh zákona o zmenách a doplnkoch v ruskej ústave, ktorý obsahuje aj túto klauzulu, schválili v stredu obe komory parlamentu.
Skupina ruských expertov v oblasti ústavného a iného práva, aktivistov občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv sa v stredu obrátila na Radu Európy so žiadosťou o vydanie stanoviska k zmenám v ústave, ktoré v stredu schválil ruský parlament. Namietajú aj proti postupu pri ich prijímaní v oboch komorách.
Informoval o tom v stredu spravodajský portál Novaja gazeta, ktorý dodal, že oponenti svoju žiadosť o stanovisko zaslali Benátskej komisii. Benátska komisia je poradný orgán Rady Európy pre ústavné právo, ktorá sa skladá z nezávislých a medzinárodne uznávaných odborníkov a jej závery sú relevantné pre rozhodovanie v Rade Európy.
