BRUSEL - Členské krajiny Európskej únie sa v pondelok v Bruseli dohodli na novej námornej misii, ktorej cieľom bude monitorovať zbrojné embargo OSN v Líbyi. Pre médiá to v priebehu rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) potvrdil nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas.
Pôvodným zámerom diplomatov bolo obnoviť mandát námornej misie Sophia, ktorá bola spustená v roku 2015 a vlani ju v dôsledku politických debát o migrácii pozastavili. Operácia Sophia bola zameraná na zastavenie pašerákov s ľuďmi v Stredomorí a na posilnenie embarga OSN na dovoz zbraní do Líbye. Zároveň však plnila aj záchranársku úlohu, keďže pomáhala utečencom v krízových situáciách na mori dostať sa do európskych prístavov, kde mohli požiadať o azyl.
Maas naznačil, že diplomati prerokujú ďalšie detaily novej misie, ktorej stredobodom bude dohľad nad dodržiavaním zbrojného embarga, a že námorná zložka misie má zabrániť pašovaniu zbraní do Líbye cez východnú časť Stredomoria. V podobnom duchu sa vyslovil aj šéf talianskej diplomacie Luigi Di Maio, keď spresnil, že operácia Sophia nie je dostatočná na to, aby bojovala proti obchodníkom so zbraňami, a podporil vytvorenie celkom novej misie, ktorá proti nelegálnym dodávateľom zbraní bude zasahovať na východnej strane líbyjského pobrežia. V pondelok ráno sa v prospech celkom novej misie EÚ v Stredozemnom mori - viac vojenskej než humanitárnej - vyslovil aj rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg.
Nová námorná misia EÚ nebude zneužívaná na nelegálnu migráciu, tvrdí Lajčák
Doterajšia námorná operácia EÚ Sophia prestane existovať a bude vytvorená celkom nová námorná misia, zameraná iba na kontrolu dodržiavania zbrojného embarga OSN v Líbyi. Potvrdil to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po skončení pondelňajších rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Lajčák pripomenul, že Rada ministrov sa venovala trom dôležitým témam, okrem Líbye boli vzťahy s Africkou úniou (AÚ) a pracovný obed s ministrom zahraničných vecí Indie. Priznal, že najbúrlivejšie debaty boli práve v súvislosti s námornou misiou EÚ v Stredomorí, nakoniec sa však všetky krajiny podpísali pod dohodnutý dokument.
"Záver ktorý sme prijali je, že operácia Sophia sa ukončí a spustí sa nová operácia, ktorej cieľom bude monitorovanie situácie a kontrolovanie dodržiavania zbrojného embarga. K tomu sa budú využívať družice, drony, ale aj lode a zároveň sa bude monitorovať situácia ohľadom migrácie," opísal situáciu Lajčák. Podľa jeho slov však primárny cieľ je dodržať to, na čom sa krajiny EÚ dohodli v januári a aktívne implementovať výsledky Berlínskej konferencie (19.1.), čo znamená, že Únia chce zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečení a udržiavaní prímeria a zabrániť ďalšiemu pašovaniu zbraní do krajiny, kde proti sebe bojujú dve silné frakcie, každá s podporou tretích krajín.
Lajčák upozornil, že nová misia, na detailoch a názve ktorej sa v najbližších týždňoch dohodnú experti, už od začiatku vylúčila možnosť jej prípadného "zneužitia". "Práve tá otázka, aby prítomnosť lodí nevyvolávala nejaký efekt pozývania migrantov, bola veľmi citlivá. V mandáte, aký sme schválili, nepripadá do úvahy, aby prítomnosť lodí bola zneužívaná na organizovanie nelegálnej migrácie do Európy," vysvetlil Lajčák.
Diplomati EÚ rozšírili sankčný zoznam voči Sýrii o ďalšie osoby a firmy
Európski diplomati v pondelok v Bruseli doplnili zoznam osôb a právnych subjektov, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ voči sýrskemu režimu a jeho podporovateľom o osem významných sýrskych podnikateľov a dve spoločnosti spojené s týmito podnikateľmi. Podľa tlačovej správy Rady EÚ pre zahraničné veci činnosť sankcionovaných Sýrčanov priamo prospievala režimu prezidenta Bašára Asada, a to aj prostredníctvom projektov umiestnených na pozemkoch osôb. ktoré boli o ne pripravení v dôsledku občianskej vojny.
Rozšírený zoznam sankcií v podobe zákazu vycestovania do EÚ a zmrazenie aktív tak zahŕňa už 277 osôb a 71 právnych subjektov. Do súboru sankcií EÚ, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú voči Sýrii, patrí aj ropné embargo, obmedzenie určitých investícií, zmrazenie aktív sýrskej centrálnej banky v EÚ a tiež vývozné obmedzenia na zariadenia a technológie dvojitého využitia, ktoré by sa mohli použiť na represie voči vlastnému obyvateľstvu. Sankcie sa týkajú aj dovozu zariadení a technológií na monitorovanie alebo odpočúvanie internetovej a telefonickej komunikácie. Sankcie na Sýriu boli uvalené v roku 2011. EÚ ich preskúmáva každý rok, pričom ďalšie preskúmanie sa má uskutočniť do 1. júna.
