NEW YORK - V minulosti bolo vo svete urobených veľa pokusov o zákaz alebo obmedzenie predaja alkoholu. Nie všetky sa však skončili úspešne. Asi najslávnejšiu prohibíciu zažili v 20. a 30. rokoch Spojené štáty. Prohibíciu zaviedol takzvaný Volsteadov zákon a 18. dodatok americkej ústavy, ktorý bol ratifikovaný pred 100 rokmi, 16. januára 1920.
Najznámejšia prohibícia v USA znamenala zákaz výroby, predaja aj dopravy opojných nápojov v Spojených štátoch. Výsledok prohibície bol ale rozpačitý. Amerike priniesla hlavne explóziu tajných páleníc, korupciu a zločinnosť. Prohibícia bola zrušená až v roku 1933 schválením 21. dodatku americkej ústavy. Prečítajte si 10. vecí, ktoré ste pravdepodobne o prohibícii nevedeli.
1. Prohibíciu zaviedol tzv. Volsteadov zákon a 18. dodatok americkej ústavy
Národný prohibičný zákon navrhol republikánsky člen Snemovne reprezentantov Andrew Volstead (1860 - 1947). Americký Kongres návrh zákona schválil aj napriek vetu prezidenta Woodrowa Wilsona v októbri 1919. Za alkoholické nápoje boli podľa zákona považované tie, ktoré obsahovali viac ako pol percenta alkoholu.
Prohibíciu zaviedol 18. dodatok americkej ústavy, ktorého ratifikácia bola ukončená 16. januára 1920. Prijatie dodatku bolo nutné, pretože federálna vláda nemala dosť právomocí regulovať obchod v rámci jednotlivých štátov. Prohibičný dodatok obsahoval tri body: "Rok po ratifikácii tohto článku sa zakazuje výroba, predaj alebo doprava omamných nápojov, ich dovoz a vývoz s clom ich použitia na území Spojených štátov a všetkých územiach pod ich jurisdikciou. Kongres aj jednotlivé štáty majú jednotné právo previesť ustanovenia tohto článku v príslušnom zákonodarstve. Tento článok bude neplatný, ak nebude ratifikovaný ako doplnok k ústave zákonodarnými zbormi jednotlivých štátov, ako to predpokladá ústava, počas siedmich rokov od okamihu, keď ho Kongres predložil štátom na schválenie ".
Hnutie propagujúce umiernenosť v pití sa vo vyspelých štátoch objavilo podľa historikov v 19. storočí. Jednalo sa väčšinou o vyššie dane pre výrobcov a predajcov. Prvý zákaz sa v USA (štát Maine) objavil v roku 1846. Po občianskej vojne hnutia za abstinenciu nadobudlo na sile opäť v prvej polovici 20. storočia a hlavnými "ťahúňmi" boli rôzne ženské spolky a cirkev. Postupne začali zakazovať predaj alkoholu niektoré štáty USA a všetko skončilo celoštátnou prohibíciou.
2. Na prohibíciu zneužili aj prvú svetovú vojnu
Keď Spojené štáty vstúpili do prvej svetovej vojny v roku 1917, tak práve tento konflikt bol podľa History.com jedným z posledných klincov do rakvy legalizovaného alkoholu. Niektorí obhajcovia zákona tvrdili, že jačmeň používaný pri výrobe piva je možné použiť na chleba, ktorý slúži na kŕmenie amerických vojakov a Európanov trpiacich vojnami, čím sa im podarilo vyhrať vojnové zákazy na pitie.
"Križiari" proti alkoholu boli často poháňaní xenofóbiou a vojna im umožnila vyfarbiť prevažne nemecký pivovarnícky priemysel ako hrozbu. „V tejto krajine máme aj nemeckých nepriateľov,“ argumentoval jeden temperamentný politik. "A najhorší zo všetkých našich nemeckých nepriateľov, najzradnejší a najhroznejší, sú Pabst, Schlitz, Blatz a Miller."
3. Zákaz alkoholu mal opačný účinok
V prvých rokoch prohibície sa podľa vládnych odhadov znížila spotreba alkoholu o 20 až 30 percent, u liehovín to bol dokonca 50-percentný pokles. Onedlho ale tiekol alkohol oveľa väčším prúdom než pred prohibíciou a prepadlo mu oveľa viac ľudí.
Prohibícia viedla k rozkvetu čierneho trhu, pašovaniu a vzniku tajných krčiem a páleníc. Napríklad len v New Yorku sa ich počet zvýšil z 30.000 na 100.000.
4. Otrávili sa tisíce ľudí
Kvalita podomácky vyrábaného alkoholu ale bola zlá a medzi konzumentmi nebola výnimkou strata zraku či smrť. Najsmrteľnejšie poháriky obsahovali priemyselný alkohol pôvodne vyrobený na použitie v palivách a zdravotníckych pomôckach.
Alkohol obsahoval aj chinín, metylalkohol a ďalšie toxické chemikálie. V spojení s inými výrobkami nízkej kvality, ktoré ponúkali pašeráci. Pred zrušením 18. dodatku mohol takýto alkohol zabiť viac ako 10-tisíc ľudí.
5. Zákon obsahoval aj výnimky
Výnimka v zákaze alkoholu bola udelená len na výrobu a predaj tekutín s obsahom alkoholu, ktoré slúžili na medicínske účely alebo náboženským obradom. Víno bolo stále povolené na náboženské účely a predávala sa aj „liečivá whisky“ na ošetrenie všetkého od zubov po chrípku. Podľa predpisu lekára si „pacienti“ mohli legálne kúpiť pintu (1 pinta = 118,294118 mililitrov) tvrdého alkoholu každých desať dní.
6. Zlatý vek zločinu
Obdobie prohibície sa stalo aj zlatým vekom zločinu. Jedným z centier zločinu sa stalo aj Chicago, v ktorom pôsobil neslávne známy Al Capone. Capone a jeho gangsterská organizácia kontrolovali nielen Chicago, ale mali vplyv dokonca aj v New Yorku. Na prohibícii si Capone zarobil desiatky miliónov dolárov, nakoniec ale skončil vo väzení kvôli daňovým únikom.
Podľa Charlesa Hansona Towne, autora knihy Vzostup a pád prohibície, sa počas prohibície zvýšil počet vrážd (v súvislosti s čiernym trhom s alkoholom) o takmer 80 percent a do nebývalých rozmerov narástla ďalšia kriminalita.
7. Prohibíciu pomohla zrušiť Veľká hospodárska kríza
Keď krajinu zasiahla Veľká hospodárska kríza, aktivisti proti zákazu tvrdili, že potenciálne úspory a daňové príjmy z alkoholu sú príliš vzácne na to, aby sa ignorovali. Verejnosť súhlasila. Keď Franklin D. Roosevelt počas prezidentskej kampane v roku 1932 požadoval zrušenie, voľby vyhral.
Zákaz sa zrušil o rok neskôr, keď väčšina štátov schválila 21. dodatok americkej ústavy V New Orleans bolo toto rozhodnutie ocenené 20 minútami slávnostnej paľby z dela.
8. Štát prišiel o stovky miliónov dolárov
Podľa údajov Asociácie proti prohibičnému dodatku prišiel štát kvôli prohibíciu na daniach o 860 miliónov dolárov (asi 14 miliárd v dnešných cenách), ďalšie desiatky miliónov vláda musela vydať na zabezpečenie dodržiavania zákonov.
V marci 1933 bol najprv zrušený zákaz predaja piva a vína a v decembri toho istého roku schválením 21. dodatku americkej ústavy bola prohibícia úplne zrušená. Stalo sa tak prvýkrát, čo jeden dodatok zrušil druhý. Skončil tak "vznešený experiment", ako prohibíciu nazval niekdajší prezident Herbert Hoover.
9. V niektorých krajinách USA platí zákaz alkoholu dodnes
Dokonca aj po zrušení zákazu niektoré štáty na svojich hraniciach zachovali zákaz alkoholu. Kansas a Oklahoma zostali suché až do roku 1948 a 1959 a Mississippi zostala bez alkoholu až do roku 1966 - celých 33 rokov po schválení 21. dodatku. Dodnes ale v USA existujú takzvané "suché okresy", kde platí zákaz predaja alkoholu.
10. Prohibíciu skúšali aj niektoré európske štáty
V rovnakom čase ako USA siahli k obmedzeniu spotreby a výroby alkoholu európske severské štáty okrem Dánska. Všetky tieto krajiny od prohibície postupne ustúpili, do dnešných dní ale predaj alkoholu obmedzujú.
Neslávne tiež skončila ďalšia veľká prohibícia, protialkoholická kampaň, ktorú v roku 1985 začal v Sovietskom zväze šéf štátu Michail Gorbačov.
