ZÁHREB - Chorvátsko je technicky pripravené na vstup do Schengenu, o dátume vstupu krajiny do tejto európskej zóny bez pasových a hraničných kontrol sa však zatiaľ nedá hovoriť. Uviedol to v stredu chorvátsky premiér Andrej Plenkovič, ktorý zároveň odmietol predstavu stavania plotov na hraniciach Chorvátska.
Predseda chorvátskej vlády, ktorý pri príležitosti začiatku predsedníctva Chorvátska v Rade EÚ, pozval do Záhrebu desiatky európskych novinárov, pripomenul, že jeho krajina je podľa hodnotenia Európskej komisie technicky pripravená na vstup do schengenskej zóny. Týmto hodnotením už Chorváti dobehli Bulharsko a Rumunsko, ktoré do EÚ vstúpili o šesť rokov skôr (2007), a teda aj skôr požiadali aj o členstvo v Schengene.
Plenkovič konštatoval, že v Chorvátsku sa už hovorilo o rôznych možných dátumoch pre vstup do Schengenu, a preto on žiaden konkrétny termín predkladať nechce. Príslušné rozhodnutie je totiž v kompetencii Rady EÚ, v ktorej sú zastúpené všetky členské krajiny. A tam sa podľa Plenkoviča už dlhé roky nedarí dosiahnuť potrebný konsenzus ani v prípade Bulharska a Rumunska.
Podľa premiéra je istou šancou pre Záhreb skutočnosť, že Chorvátsko po vstupe do EÚ nebolo - na rozdiel od Bulharska a Rumunska - podrobené mechanizmu spolupráce a overovania (MCV), ktorý prísne sleduje pokrok pri boji s korupciou a organizovaným zločinom. Práve slabý pokrok Sofie a Bukurešti v týchto oblastiach je pre niektoré členské štáty argumentom, prečo nechcú Rumunov a Bulharov prijať do Schengenu.
Plenkovič pripomenul, že viaceré krajiny kvôli migračnému tlaku zaviedli kontroly aj na vnútroschengenských hraniciach. Otázka rozširovania Schengenu by preto podľa neho mala byť súčasťou širšej debaty, do ktorej spadá aj riešenie problému migrácie a modernizácie azylového systému v EÚ.
Chorvátsko chce ako predsednícka krajina EÚ prispieť k pokroku pri riešení migračnej otázky s dôrazom na obmedzenie počtu nelegálnych migrantov. Má tiež ambíciu oživiť zablokované rozhovory o spoločnej azylovej politike, uviedol Plenkovič.
Zároveň zdôraznil, že Záhreb - napriek svojim dlhým hraniciam s nečlenskými krajinami EÚ - nechce migračné tlaky riešiť stavaním drôtených plotov, "ako niektorí naši susedia". "Nechceme žiadne ploty. To nie je správny politický signál. A okrem toho v (susednej) Bosne a Hercegovine žijú Chorváti. My nechceme ploty medzi Chorvátmi a Chorvátmi," uviedol Plenkovič.
Plenkovič o demografii
Demografické otázky, najmä pokles populácie v niektorých európskych krajinách, by mali znepokojovať EÚ ako organizáciu. Plenkovič, ktorý novinárov zo všetkých členských krajín Únie oboznámil s prioritami jeho vlády počas výkonu polročného predsedníctva v Rade EÚ, priznal, že demografia ako téma nepatrí medzi priority európskej pracovnej agendy. Zároveň však dodal, že ide o tému, ktorá by mala byť vnímaná celoeurópsky.
"V Chorvátsku každý rok ubudne jedno malé mesto," opísal situáciu vo svojej krajine, kde prirodzený úbytok obyvateľstva, čiže viac úmrtí ako počet živo narodených detí, a tiež odchod obyvateľov Chorvátska do iných štátov Únie spôsobuje ročnú stratu okolo 16.000 ľudí. Pripomenul, že neformálne o tejto otázke hovoril už vlani v máji s lídrami iných členských krajín na mimoriadnom summite EÚ v rumunskom Sibiu, a zistil, že ide o obavy, ktoré trápia aj iných štátnikov.
Skonštatoval, že demografická situácia v Chorvátsku (z hľadiska prirodzeného úbytku aj emigrácie) je možno menej dramatická ako v Rumunsku alebo Maďarsku či Litve, ale dodal, že túto situáciu nemožno podceniť a naopak, treba hľadať systematické riešenia, ako ju podchytiť a zvrátiť. Chorvátska vláda to podľa jeho slov robí prijímaním série opatrení, ktoré majú vytvoriť priaznivejšie prostredie pre mladé rodiny, aby sa nebáli mať viac detí a tiež v snahe udržať mladých ľudí doma.
"Lebo sloboda pohybu je jedným zo základných pilierov EÚ a ľuďom nemôžeme brániť odcestovať za prácou a možnosťami do iných krajín," opísal situáciu. Práve preto podľa jeho slov treba hľadať aj celoeurópske riešenia na zvrátenie trendov depopulácie, hoci demografická politika parí do národných kompetencií každej z členských krajín. V tejto súvislosti Plenkovič ocenil, že chorvátska eurokomisárka Dubravka Šuicová bola v novej exekutíve poverená portfóliom, v ktorom má okrem ochrany demokracie na starosti aj demografiu.
