ZÁHREB - Bývalý chorvátsky premiér Zoran Milanovič a súčasná hlava štátu Kolinda Grabarová-Kitarovičová sa stretnú v druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutoční 5. januára. Vyplýva to z výsledkov nedeľňajšieho prvého kola zverejnených volebnou komisiou po sčítaní takmer všetkých (99,4 percenta) odovzdaných hlasov, informovala agentúra HINA.
Kandidát opozičnej Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP) Milanovič (53) získal 29,5 percenta hlasov, kým o dva roky mladšiu Grabarovú-Kitarovičovú, kandidátku vládnuceho konzerbatívneho Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ), podporilo 26,7 percenta voličov. Na treťom mieste so ziskom 24,4 percenta skončil spevák a pravicový nacionalistický politik Miroslav Škoro. Snažil sa zamerať predovšetkým na voličov, ktorí nie sú spokojní s umiernenou politikou HDZ pod vedením jej predsedu a zároveň premiéra Andreja Plenkoviča. Na Škorovu stranu sa postavili aj radikálne pravicové strany a politici, ktorí pred piatimi rokmi podporovali ešte súčasnú prezidentku, uviedla agentúra APA.
Zisk ďalších ôsmich uchádzačov o prezidentskú funkciu neprekročil šesť percentuálnych bodov. Keďže nijaký z dvoch najúspešnejších kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, Milanovič a Grabarová-Kitarovičová sa stretnú o dva týždne v rozhodujúcom druhom kole. Milanovič po skončení volieb povedal, že v nasledujúcich dvoch týždňoch bude bojovať o to, aby podnietil ísť voliť všetkých občanov, u ktorých je na prvom mieste záujem Chorvátska. Keď sa stane prezidentom, nikto v Chorvátsku sa "nebude cítiť ako občan druhej kategórie", uviedol Milanovič a zdôraznil, že bude "veriacim obhajcom ústavy".
Milanovič profitoval v prvom kole z rozštiepenia pravicového tábora. Podľa komentátorov je otázne, či sa ho Grabarovej-Kitarovičovej podarí pred druhým kolom opäť zjednotiť. Išlo už o siedme prezidentské voľby od vyhlásenia nezávislosti Chorvátska od Juhoslávie v roku 1991. Voliči mohli hlasovať aj v ďalších 47 krajinách. O novom prezidentovi rozhodovalo 3,8 milióna oprávnených voličov. Mandát súčasnej hlavy štátu sa skončí 19. februára 2020. Chorvátsky prezident má prevažne reprezentatívne právomoci; nemôže vetovať zákony, má však slovo v oblasti zahraničnej politiky a je šéfom armády. Riadenie štátu primárne spočíva na pleciach vlády.
