TEHERÁN - Napätie v oblasti Blízkeho východu sa bude v najbližšej dobe zvyšovať, ďalší otvorený konflikt však pravdepodobne nehrozí. Uviedol to analytik Josef Kraus z Masarykovej univerzity v Brne.
Veliteľ jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Kásem Solejmání prišiel o život počas piatkového amerického útoku neďaleko medzinárodného letiska v Bagdade. Útok, ktorý nariadil americký prezident Donald Trump, spôsobil zvýšenie napätia a Irán sľúbil pomstu.
Spojené štáty ani Irak podľa Krausa o priamu vojenskú konfrontáciou nestoja. Dajú sa však očakávať nepriame a asymetrické konflikty, dodal. "Zo strany Iránu to môže byť ďalšia aktívna podpora mimovládnych ozbrojených skupín v Iraku, Sýrii, Libanone, Palestíne, Jemene či Saudskej Arábii," povedal s tým, že hlavnou úlohou týchto skupín bude podľa neho útočiť na ciele v USA alebo v krajinách ich spojencov. "Samotné iránske ozbrojené sily sa však budú držať v ústraní, pretože ich faktická účasť na útokoch proti Spojeným štátom by mohla znamenať zatiahnutie krajiny do vojny," povedal analytik.
Ďalšie vojenské sily
Takisto sa podľa Krausa dá očakávať vystupňovanie konfliktov medzi irackými ozbrojenými milíciami a USA, či medzi týmito milíciami a irackými oficiálnymi ozbrojenými zložkami. "Okamžite po útoku sa začal zvyšovať tlak zo strany Iračanov na odchod amerických vojakov z Iraku a diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami sú doslova na bode mrazu," uviedol a dodal, že USA do oblasti Blízkeho východu, konkrétne do Kuvajtu, posielajú ďalšie vojenské sily.
"V krátkodobom horizonte podľa môjho názoru nie je veľa možností, ako situáciu zlepšiť, naopak, bude sa postupne skôr zhoršovať," povedal. Iracký parlament v nedeľu na mimoriadnom zasadnutí schválil rezolúciu, ktorá poveruje vládu, aby vyhostila zahraničných vojakov z Iraku. Tí sú tam na pozvanie irackej vlády z roku 2014 a pod velením Spojených štátov bojujú v koalícii proti džihádistickej organizácii Daeš.
Vývoj situácie v súvislosti so zabitím Solejmáního by podľa Krausa mohol ovplyvniť aj vzťahy medzi Európou a krajinami Blízkeho a Stredného východu, ako aj obchod a investície v tejto oblasti - a takisto ohroziť zamestnancov európskych firiem, členov diplomatického zboru európskych krajín a ďalších Európanov pohybujúcich sa v tejto oblasti. Analytik však dodal, že nepôjde o priame ohrozenie v tom zmysle, že by sa zástupcovia európskych krajín stávali priamymi terčami útokov.
