PRAHA - Štátna veterinárna správa pri svojich kontrolách odhalila, jedna z českých laboratórií hrubo porušuje zákony. O aké laboratórium ide, nešpecifikovala. No zistenia, ktoré opísala, sú drastické. Pracovníci subjektu vykonávali neschválené pokusy na psoch a mačkách buď z ulice, alebo z útulkov.
„Subjekt vykonával pokusy nad rámec svojho oprávnenia. Robil aj neschválené pokusy. Zvieratám nezabezpečil vhodné priestory. K pokusom tiež používal túlavé a opustené zvieratá,“ opísal pre denik.cz hovorca Štátnej veterinárnej správy Petr Vorlíček. Povedané je podľa neho neprípustné, pretože pri testovaní je dovolené používať zvieratá len z chovov na to určených. Kontrolóri podali podnet k správnemu konaniu, ktoré v súčasnosti vedie obecný úrad.
Zviera nie je vec
Ochrancovia zvierat po prepuknutí škandálu zúria. „Testovanie je len krutý prežitok. Široká verejnosť ho síce stále chápe ako nutné zlo, ktorému sa s ohľadom na našu vlastnú bezpečnosť nedá vyhnúť a bez ktorého by sme nemali napríklad nové liečebné postupy pre chorých, to už ale dávno neplatí,“ povedala Barbora Bartušková Večlová zo Slobody zvierat. Tá súčasne zdôraznila, že vo viacerých prípadoch sa aj tak nakoniec ukáže, že poznatky získané na pokusných zvieratách sú na človeka neprenosné. „Úplne logicky. Zvieratá sa od ľudí významne líšia, a to svojou anatómiou, fyziológiou i metabolizmom.“
Jej slová potvrdzujú príklady z minulosti. Napríklad na prelome 50. a 60. rokov svetom otriasla tzv. thalidomidová aféra. Po lieku, ktorý mal tíšiť ranné nevoľnosti tehotných žien, zostalo tisíce mŕtvych alebo zmrzačených detí. Podaktorým chýbali dlhé kosti v končatinách, čiže im prsty nedosahovali ani na rameno. Ďalšie deti nemali vyvinutý tráviaci systém. „Liek bol pritom nadštandardne klinicky preskúšaný na stovkách zvierat najrôznejších druhov,“ pripomenul expert na nežiaduce účinky liekov Josef Suchopár. Expert spomenul aj tragédiu z roku 2006, kedy na jednotke intenzívnej starostlivosti skončilo šesť Britov po teste nového preparátu proti artritíde. Súhlasí teda s obmedzením testov na zvieratách. „Samozrejme, stále sú prípady, keď sa výskum bez použitia pokusného zvieraťa nezaobíde, je ich ale stále menej. Napríklad pri testovaní toxicitu alebo transportu nejakého lieku v tele človeka, už je testovanie na zvieratách skutočne zbytočné a prekonané,“ dodal Suchopár.
Podľa neho sú účinnejšie a preukázanejšie metódy ako špeciálne tkanivové kultúry, na ktorých sa dá transport lieku skúmať. „Tkanivovú kultúru si totiž môžete rôzne upravovať a vytvárať také podmienky, aké potrebujete,“ vysvetlil Suchopár s tým, že ďalšie možnosti sú počítačové simulácie.
V Česku sa každoročne použije štvrť milióna zvierat na testovanie
Ministerstvo poľnohospodárstva už používanie pokusných zvierat obmedzuje. Vždy, keď bude mať výskumník možnosť použiť akúkoľvek inú metódu, bude ju musieť uprednostniť. Ráta s tým totiž novela zákona na ochranu zvierat proti týraniu, ktorá je práve v snemovni. Vedenie rezortu od laboratórií žiada, aby počet pokusných zvierat zredukovali na minimum.
Zo štatistík ministerstva vyplýva, že v Česku sa každoročne použije asi 250-tisíc zvierat na testovanie. Väčšinou ide o myši a ryby, no i psov, mačky, kone či dobytok. Desatina zvierat testy neprežije. „Oprávnenie vykonávať pokusy na zvieratách má asi 85 zariadení,“ spresnil hovorca rezortu Vojtěch Bílý.
