BERLÍN - Hlavný symbol rozdelenia Nemecka a celej Európy v dôsledku studenej vojny sa začal rúcať už pred tridsiatimi rokmi. Tento rok ide o okrúhle výročie pádu jedného z najznámejších rozdeľujúcich znakov v histórii európskych dejín - Berlínsky múr. Krajinu rozdeľoval od augusta 1961 až do novembra 1989.
K pádu Berlínskeho múru pred 30 rokmi prispela aj predčasne a nepresne interpretovaná informácia o zjednodušení vycestovania pre obyvateľov bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Po jej odvysielaní vo večerných správach sa v priebehu niekoľkých desiatok minút začali na prísne strážených hraničných priechodoch so Spolkovou republikou Nemecko (SRN) zhromažďovať ľudia rozhodnutí vycestovať do západnej časti rozdelenej krajiny.
Nemecko si po skončení 2. svetovej vojny víťazné mocnosti (USA, Sovietsky zväz, Spojené kráľovstvo a Francúzsko) rozdelili na štyri okupačné zóny a Berlín na štyri sektory, ktoré potom tieto krajiny spravovali. Po roku 1946 začali narastať rozpory medzi západnými spojencami a bývalým Sovietskym zväzom, čo postupne viedlo k vzniku takzvanej Železnej opony.
Pas začal byť čoraz viac raritou
Vnútorný pas, ktorý obyvateľom umožňoval prechod medzi zónami, sovietmi ovládaná časť krajiny udeľovala čoraz zriedkavejšie. Dôvodom bol narastajúci počet ľudí, ktorí sa rozhodli ich sektor opustiť. Odchádzali predovšetkým kvalifikovaní pracovníci. V roku 1961 začala východonemecká vláda s výstavbou Berlínskeho múru. Pri pokuse o prekonanie tejto prísne stráženej hranice zahynulo celkom 139 ľudí.
Hromadný útek
V 80. rokoch minulého storočia sa do čela Komunistickej strany Sovietskeho zväzu sa dostal reformný politik Michail Gorbačov a väčšina krajín vtedajšieho socialistického bloku zápasila s vážnymi ekonomickými problémami. Čiastočné uvoľňovanie režimu v niektorých krajinách využili nespokojní občania NDR a začali z krajiny hromadne utekať, často aj s celými rodinami, cez Maďarsko či susedné Poľsko, kde v júnových voľbách v roku 1989 zvíťazilo opozičné hnutie Solidarita. Šanca vycestovať do západnej Európy z týchto štátov bola pre nich neporovnateľne vyššia. V lete 1989 tisíce utečencov zaplnili aj areál západonemeckej ambasády Prahe. Vtedajšie Československo im ale bez súhlasu NDR nechcelo odchod do SRN umožniť. Napokon sa dohodli obe nemecké vlády a východní Nemci mohli do SRN odísť v špeciálne vypravených vlakoch.
Na vlnu ľudí stačilo zopár neopatrných slov
Exodus obyvateľstva sa vláda NDR rozhodla zmierniť čiastočným uvoľnením hraničného režimu. Večer 9. novembra 1989 na tlačovej konferencii člen politbyra vládnucej strany Günter Schabowski informoval novinárov o pripravovaných zmenách. Na otázku, odkedy začnú nové pravidla platiť, zaskočený politik po chvíli váhania odpovedal „Podľa môjho názoru... no hneď, okamžite“.
Tlačová konferencia, po ktorej sa všetko zmenilo:
Tieto slová spustili lavínu udalostí, ktoré v nasledujúcich dňoch a mesiacoch zasiahli nielen Nemecko, ale aj ostatné krajiny strednej a východnej Európy.
Rozdelené Nemecko sa nasledujúci rok 3. októbra 1990 zjednotilo, keď sa päť spolkových krajín bývalej NDR začlenilo do Spolkovej republiky Nemecko.
