BRUSEL – Česko, Poľsko a Maďarsko si nesplnili povinnosti z právnych predpisov Európskej únie, keď sa odmietli zapojiť do systému prerozdeľovania utečencov. Uviedla to generálna advokátka Súdneho dvora EÚ Eleanor Sharpstonová.
Pohľad advokáta nie je pre súd záväzný, často sa ním však pri rozhodovaní riadi. Brusel v rámci boja s vlnou utečencov navrhol kvóty na ich prerozdeľovanie do členských štátov Únie. Na Českú republiku by tak mohlo pripadnúť až päťtisíc migrantov ročne.
Štáty únie zaviedli program povinného prerozdeľovania v roku 2015 s cieľom odľahčiť Grécko a Taliansko, kam v čase vrcholiacej migračnej vlny prúdili desaťtisíce žiadateľov o azyl. Trojica stredoeurópskych krajín sa však nechcela k systému pripojiť okrem iného s argumentom, že rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa vnútornej bezpečnosti je výlučne v ich kompetencii. Podľa advokátky však systém umožňoval odmietnuť utečencov, ktorí by boli vyhodnotení ako bezpečnostné riziko. „Tri žalované členské štáty teda mohli bez problémov zabezpečiť ochranu bezpečnosti a blahobytu svojich občanov“ odmietnutím konkrétnych žiadateľov o azyl, uviedla Sharpstonová v tlačovom vyhlásení súdu.
Európska komisia zažalovala trojicu štátov predvlani v decembri s cieľom domôcť sa dodržiavania úniového práva. Ich zástupcovia však naopak tvrdia, že verdikt nebude mať praktický význam, pretože nemôže zabezpečiť nápravu. Pripomínajú, že program nefungoval a v jeho rámci bolo nakoniec presunutých výrazne menej migrantov, než sa pôvodne predpokladalo. Prerozdelených bolo asi 29-tisíc ľudí z pôvodne zamýšľaných 160-tisíc, svoje kvóty splnilo len päť z 28 štátov únie.
Česko využije všetky možnosti obrany, ubezpečil Babiš
Česko teraz stanovisko advokátky študuje a analyzuje, uviedol premiér Andrej Babiš (ANO). Nutné je podľa neho vyčkať na rozhodnutie súdu, ktoré jediné je záväzné. Dodal, že Praha využije všetky možnosti obrany a bude postup koordinovať s Varšavou a Budapešťou. „Nechcem prijať ani jedného migranta,“ vyhlásil pritom premiér Babiš v auguste roku 2018.
Dnes si myslí, že českí občania pri vstupe do únie nikdy nesúhlasili s tým, že EÚ bude rozhodovať, kto bude v Česku žiť a pracovať. „S takým výkladom zmlúv nebudem nikdy súhlasiť. Azylová politika je vecou každého členského státu a prerozdeľovanie utečencov, ktorí vstúpili do EÚ nelegálne, rozhodne nepatrí medzi naše povinnosti,“ poznamenal.
Advokátka tiež odmietla argument žalovaných krajín, že sa na preberaní migrantov nepodieľali pre riziká spojené s rýchlym spracúvaním veľkého počtu žiadostí. Podľa Sharpstonovej mohli krajiny v prípade preťaženia požiadať o dočasné pozastavenie prijímacieho procesu, a nie program úplne odmietať.
Systém bol podľa advokátky založený na troch významných zásadách úniového práva, ktoré platí bez výnimky pre všetky členské štáty: právnom štáte, solidarite a lojálnej spolupráci.
„Nerešpektovanie týchto povinností preto, že v konkrétnom prípade nie sú vítané alebo sú neobľúbené, predstavuje nebezpečný prvý krok k rozpadu usporiadanej a štrukturovanej spoločnosti, ktorá sa riadi zásadami právneho štátu,“ uviedla v správe Sharpstonová.
Slovensko nakoniec ustúpilo
Hovorca poľskej vlády vyhlásil, že vďaka odmietaniu utečeneckých kvót krajinami Visegrádskej štvorky (V4) zmenila EÚ migračnú politiku a upustila od povinného prerozdeľovania migrantov. V4 tvorí okrem Česka, Poľska a Maďarska ešte Slovensko. To tiež pôvodne program odmietalo, žalobe sa však vyhlo tým, že nakoniec prijalo neveľkú skupinu utečencov.
Súdny dvor EÚ má v súčasnosti 11 generálnych advokátov. Ich úlohou je predkladať verejne, nestranne a nezávisle odôvodnené návrhy rozhodnutí. Spravidla v nich analyzujú doterajší vývoj úniového práva vo vzťahu k dotknutým právnym otázkam a navrhujú rozhodnutia.
Podľa pôvodných odhadov mal súd vyniesť rozsudok na konci roka. Advokátka však vydanie stanoviska už skôr plánovaného na júl odložila až na tento deň, čím sa môže oneskoriť i samotný verdikt.
