HASAKEH – Prežívajú napchatí v celách v neľudských podmienkach, hladujú a doslova hnijú zaživa. Opustili svoje domovské krajiny vrátane Veľkej Británie a vstúpili do krvavých služieb Daešu. Teraz prosia o umožnenie návratu, len nech ich nenechajú vo väznici pod kurdským dozorom.
Štáb agentúry AFP dostal výnimočné povolanie nazrieť do jednej z preplnených väzníc v severovýchodnej Sýrii, kde sú zadržiavaní podozriví zo spolupráce s Daešom. Kurdské úrady tvrdia, že v kurdských väzeniach je dokonca vyše 12-tisíc väzňov 50 národností, mnohí zranení a vážne chorí. Ich stav vypovedá o intenzite bojov, ktoré v marci viedli k poslednej územnej porážke Daešu.
Za oceľovými dverami je cela taká plná, aké prázdne sú oči väzňov. Muži v oranžových kombinézach sú vychudnutí, strhaní a v celách doslova napchatí, takže keď si chcú ľahnúť, obsadia každý milimeter podlahy. Nedávna turecká ofenzíva proti kurdským silám vyvolala nesmierny chaos v tejto oblasti. Otázka, aké pevné sú dvere ciel, teda teraz svet neveľmi zaujíma.
Členovia Daešu, ktorých napchali do slabo opevnených väzníc, ako je tá v Hasakehu, sú z desiatok krajín, ktoré nechcú, aby ich pustili na slobodu a nechcú ich ani späť. Väzenie s členmi bývalej medzinárodnej džihádistickej armády, Sýrčanmi, Iračanmi, ale aj Britmi, Holanďanmi, Francúzmi či Nemcami praská vo švíkoch. Skupiny väzňov obviňujú z rozsiahlych zverstiev na územiach v Iraku a Sýrii – vrátane masových popráv, znásilňovania, zotročovania a mučenia. Väčšinu týchto skutkov aj filmovali na účely propagandy.
„Chcem sa dostať z väzenia a vrátiť sa domov k rodine,“ hovorí 22-ročný Aseel Mathan. Nenápadný mladý muž opustil vo veku 17 rokov rodný Wales, aby sa pripojil k svojmu bratovi v meste Mosul v severnom Iraku, kde sa zrodil islamský kalifát. Keď jeho brata zabili, prešiel cez sýrsku hranicu do Rakky, druhého centra v súčasnosti zaniknutého džihádistického štátu. „Chcem sa vrátiť do Británie,“ opakuje Mathan a dodáva, že si želá, aby nebol odpovedal na výzvu do zbrane, ktorú v roku 2014 vydal nedávno zabitý vodca Daešu Abu Bakr al-Bagdádí.
Takmer tretina väzňov je chorá a potrebuje liečbu. Okrem najrozličnejších zranení trpia hepatitídou a AIDS. Iba asi 300 z nich môže stráviť noc na lekárskom oddelení, medzi nimi Aballah Nooman, 24-ročný Belgičan, ktorý si zdvíha tričko, aby ukázal otvorenú ranu. „Vyliezajú mi vnútornosti,“ vysvetľuje. Postrelil ho omylom kolega džihádista pri čistení zbrane. Sivé penové matrace väzňov sa prekrývajú, aby sa zmestili na chladnú podlahu, iba v jednom rohu cely je nezakryté miesto pre latrínu. Zápach tu však nie je horší ako na neďalekom lekárskom oddelení, kde návštevníci dostávajú hneď pri dverách rúšky.
Väzni prakticky nemajú žiadne správy o tom, čo sa deje vonku, dni odmeriavajú iba neprítomným žmolením modlitebných korálikov a piatimi moslimskými modlitbami každý deň. Väzni nevedia, že americký prezident Donald Trump oznámil smrť vodcu al-Bagdádího počas amerického náletu na severozápadnú Sýriu. „Nemajú absolútne žiadny kontakt s vonkajším svetom,“ hovorí guvernér väzenia, ktorý uviedol svoje meno ako Serhat a požiadal o utajenie lokality, kde je väznica umiestnená.
Mnoho pacientov je len kosť a koža. Tí šťastnejší ležia na provizórnych posteliach, ale väčšina z nich sedí priamo na podlahe a vystavuje očiam amputačné kýpte a obviazané rany. Väzenská klinika je preplnená ako ostatné cely. Sivovlasý muž s barlami si starostlivo hľadá cestu cez desivý dav spolupacientov. Kurdské a koaličné sily vedené USA nezadržali všetkých bojovníkov Daešu a džihádistická skupina naďalej útočí na svojich nepriateľov prostredníctvom tajných jednotiek, ktoré sa pohybujú po tomto regióne. Guvernér Serhat hovorí, že niekedy sa títo džihádisti „priblížia k väznici a začnú paľbu, len aby naznačili väzňom, že sú stále tam“.
Od USA, Veľkej Británie a Francúzska cez pol Európy po Tunisko mnohé krajiny odmietajú repatriovať svojich občanov, obávajú sa totiž domáceho odporu doma. S pomerne nepredvídateľnou podporou hlavných spojencov v USA a pod neustálym tlakom Turecka sa autonómna správa sýrskych Kurdov môže sotva ubrániť.
Kurdské sily opakovane varovali, že turecká invázia by mohla viesť k hromadnému úteku väzňov, čím by sa najfanatickejší teroristi na svete opäť dostali do regiónu i mimo neho. Podľa istého amerického úradníka ušlo už vyše sto ľudí. Serhat však tvrdí, že z tohto väzenia určite nie, hoci pripúšťa, že istý väzeň sa nedávno pred rozdávaním jedla začal tváriť, že má zdravotné problémy a ostatní väzni potom zaútočili na stráž. Strážca, ktorý viedol novinárov z AFP cez chodby väzenia, nechcel ani otvoriť poklop okienka v dverách cely.
„Títo sú nebezpeční,“ povedal. Niektorí zadržaní sú tínedžeri a ani jeden z nich nevidel slnko už niekoľko mesiacov – alebo aj dlhšie. Jedna z ciel je vyhradená pre deti, ktoré boli vybrané a vycvičené ako bojovníci Daešu. Prezývajú ich „mláďatá kalifátu“. Niektoré deti boli repatriované, ale osud mužov zostáva nejasný.
Bassem Abdel Azim, 42-ročný holandsko-egyptský občan bol zranený pri leteckom útoku a pravú nohu má nehybnú. Hovorí, ako oklamal svoju manželku, aby odcestovala do kalifátu namiesto sľúbenej dovolenky v Turecku. „Nepovedal som jej pravdu, nechcel som, aby sa bála,“ hovorí Abdel Azim a vysvetľuje, že netuší, kde je manželka teraz aj s ich piatimi deťmi. „Chcel by som ju znova vidieť. Môžu ma potom obesiť, chcem jej len povedať, že je mi ľúto, že som ich vzal do krajiny, kde zúri vojna.“
