BRATISLAVA - Bývalá rumunská protikorupčná prokurátorka Laura Kövesiová získala vo štvrtok súhlas členských krajín EÚ pre svoje vymenovanie za šéfku novovznikajúcej Európskej prokuratúry. Mnohí to považujú sa skvelú správu pre Európu. Europoslanec Michal Šimečka však upozornil na to, že situáciu môže skomplikovať práve Slovensko.
Bývalá rumunská protikorupčná prokurátorka Laura Kövesiová získala vo štvrtok súhlas členských krajín EÚ pre svoje vymenovanie za šéfku novovznikajúcej Európskej prokuratúry (EPPO). Jej vymenovanie ešte musí odobriť Európsky parlament, čo je však už len formalita.
Smutná zápletka zo Slovenska
Michal Šimečka, europoslanec za koalíciu PS/SPOLU, uviedol, že zvolenie Kövesiovej za prvú šéfku Úradu európskeho prokurátora je pre Európu skvelá správa. „Ako šéfka protikorupčnej jednotky neuhla ani najmocnejším politikom vo svojej rodnej krajine a niekoľkých usvedčila z korupcie. Teraz stojí pred veľkou výzvou: postaviť a viesť nový úrad, ktorý bude dohliadať na vyšetrovanie daňových a dotačných podvodov v 22 krajinách Európskej únie, vrátane Slovenska. Neviem si predstaviť vhodnejšiu kandidátku, ani lepší signál, že EÚ to s bojom proti korupcii myslí vážne,“ skonštatoval na sociálnej sieti.
„K tejto dobrej správe, žiaľ, patrí aj smutná zápletka zo Slovenska,“ uviedol. Aby Úrad začal na jeseň 2020 fungovať, musí byť najprv vymenovaných 22 prokurátorov a prokurátoriek, ktorí budú tvoriť kolégium so sídlom v Luxemburgu. Po jednom z každého štátu. Každá krajina musí predložiť troch kandidátov, z ktorých komisia vyberie jedného. „Lenže Slovensko ani po niekoľkých výberových konaniach nedokázalo nominovať troch kandidátov. Medzinárodná expertná komisia tak pri nás nemá z čoho vyberať. Je reálne, že budeme poslední a dokonca hrozí, že kvôli našej neschopnosti sa dostane do sklzu celý projekt,“ uviedol.
Vážny problém: Slovensko môže blokovať spustenie úradu
O tejto situácii informoval aj portál euractiv.sk. Slovensko môže naozaj blokovať spustenie celej inštancie. Slovensko je jednou z posledných krajín, ktoré kandidátov nevybralo. „Podľa neoficiálnych informácií z prostredia európskych inštitúcií, aj názorov expertov, je to vážny problém. Meškanie s výberom troch vhodných kandidátov brzdí spustenie Európskej prokuratúry,“ uviedol portál. Európska prokuratúra by mala vzniknúť do konca roka 2020.
O tom, ako presne bude fungovať, sa bude do veľkej miery rozhodovať v nasledovných dvoch rokoch. Spustenie úradu je plánované na druhú polovicu budúceho roka. Dovtedy musí kolégium európskych prokurátorov prijať vnútorné pravidlá fungovania. Slovensko sa snaží vybrať kandidátov už od jari tohto roka, zatiaľ však neúspešne. Stále chýba jeden kandidát. Už teraz je Slovensko medzi štyrmi poslednými krajinami, ktoré ešte nenavrhli troch kandidátov. Podľa neoficiálnych informácií, zvyšné tri krajiny uzavrú proces čoskoro, Slovensko tak ostane na jeseň posledné.
Generálna prokuratúra nevidí problém
Výber má na starosti Generálna prokuratúra. Tá v tom problém nevidí. Podľa jej stanoviska vyvíja Slovenská republika „mimoriadne úsilie, aby splnila svoju úlohu a predložila kvalitných kandidátov na funkciu európskeho prokurátora za Slovenskú republiku v Európskej prokuratúre“. Právna služba Rady však má iný názor. Na prijímanie opatrení potrebných na spustenie EPPO je, podľa nej, potrebné kompletné kolégium – vrátane slovenského zástupcu. Za meškaním môžu byť aj zle nastavené kritériá a spôsob výberu. Podľa slovenského zákona sa môže kandidátom stať len aktívny prokurátor.
Generálna prokuratúra priznáva, že náš zákon stanovuje prísnejšie podmienky, ako nariadenie. Odôvodňuje to však snahou vybrať čo najlepších kandidátov. „Slovenská republika si uvedomuje význam funkcie európskeho prokurátora, preto pre výber kandidátov určila prísne kritéria,“ uviedla GP v stanovisku. „Generálna prokuratúra SR urobí všetko preto, aby v stanovenom termíne ponúkla troch uchádzačov,“ reagovala pre portál hovorkyňa GP. Dotiahnutie politickej dohody o vzniku EPPO v druhom polroku 2016 patrilo k najvýraznejším úspechom Slovenského predsedníctva v Rade EÚ. O to viac môže prekvapovať našich partnerov, že spustenie EPPO takto brzdíme.
Kompetencie prokuratúry sa zmenili
Kompetencie slovenskej prokuratúry sa vzhľadom na zriadenie Európskej prokuratúry menia. Zmeny vyplývajú z noviel zákonov o prokuratúre a o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktoré v nedeľu nadobudli účinnosť. Funkciu európskeho prokurátora za SR a európskych delegovaných prokurátorov pre SR budú zastávať slovenskí prokurátori. Doterajšia legislatíva podľa predkladateľov neupravovala možnosť vzniku a fungovania Európskej prokuratúry ani úpravu jej vzťahov s prokuratúrou SR.
Podľa novej legislatívy budú mať európski delegovaní prokurátori rovnaké právomoci ako vnútroštátni prokurátori, pokiaľ ide o vyšetrovanie, trestné stíhanie a podanie obžaloby na súd, a to popri osobitných oprávneniach, ktoré sa im priznávajú nariadením Rady Európskej únie (EÚ). „Európski delegovaní prokurátori môžu vykonávať aj úlohy vnútroštátnych prokurátorov, a to do takej miery, ktorá im nebráni v plnení ich povinností vyplývajúcich z nariadenia Rady EÚ,“ dodali predkladatelia.
Členský štát podľa schválených zmien nemôže odvolať európskeho delegovaného prokurátora alebo voči nemu prijať disciplinárne opatrenie z dôvodov súvisiacich s jeho povinnosťami bez súhlasu hlavného európskeho prokurátora. Keďže európski delegovaní prokurátori ostávajú aj aktívnymi prokurátormi SR, pričom môžu v stanovenom rozsahu plniť aj úlohy patriace do právomoci vnútroštátnej prokuratúry, upraví sa v zákone o prokurátoroch aj ich odmeňovanie či sociálne a zdravotné zabezpečenie. Novelou zákona sa upravuje aj ich disciplinárne konanie, zodpovednosť za škodu a účasť na samospráve prokurátorov.
Európsky parlament už má šéfku
O Kövesiovej víťazstve rozhodli veľvyslanci členských krajín pri EÚ (COREPER) len dva dni po tom, ako došlo k obnoveniu diskusií o vymenovaní šéfa EPPO medzi vyjednávačmi Európskeho parlamentu (EP) a Rady EÚ. Prvá séria rokovaní medzi oboma inštitúciami, zo začiatku tohto roka, nebola úspešná a rozhodnutie zvoliť vedúceho EPPO bolo odložené až na obdobie po eurovoľbách a skonštituovaní sa nového europarlamentu.
Pôvodne sa do konečného výberu uchádzačov o túto funkciu dostali okrem Rumunky Kövesiovej aj Francúz Jean-François Bohnert a Nemec Andrés Ritter. Súboj bol nakoniec iba medzi Kövesiovou, ktorá mala podporu EP a Bohnertom, ktorého uprednostňovali členské krajiny vrátane Rumunska. Tam je totiž pri moci sociálnodemokratická vláda, ktorej členov si Kövesiová opakovane brala "na mušku" v rámci vyšetrovania korupčných káuz.
Európska prokuratúra bude bojovať proti zneužívaniu eurofondov
Rumunská veľvyslankyňa Luminita Odobescuová ani vo štvrtok nehlasovala v prospech svojej krajanky, v súlade so želaním premiérky Vioricy Dancilaovej. Avšak Kövesiová získala dostatočnú podporu keď sa v jej prospech vyjadrilo 17 z 22 diplomatov. Európska prokuratúra by mala od októbra 2020 vyšetrovať a stíhať trestné činy proti finančným záujmom EÚ, teda predovšetkým zneužívanie únijných fondov, ale tiež veľké cezhraničné podvody s daňou z pridanej hodnoty (DPH) či financovanie medzinárodného terorizmu. Jej sídlo bude v Luxemburgu.
Doteraz sa do iniciatívy EPPO zapojilo 22 z 28 členských štátov EÚ. Päť krajín (Dánsko, Írsko, Maďarsko, Poľsko a Švédsko) sa bude môcť k EPPO pripojiť kedykoľvek v budúcnosti. Šiestou nezapojenou krajinou je Británia, ktorá sa chystá opustiť EÚ. Sídlo EPPO bude v Luxemburgu, pričom nová inštitúcia by mala od októbra 2020 vyšetrovať a stíhať trestné činy proti finančným záujmom EÚ, teda predovšetkým zneužívanie únijných fondov, ale tiež veľké cezhraničné podvody s daňou z pridanej hodnoty (DPH) či financovanie medzinárodného terorizmu. EPPO doplní prácu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Agentúry EÚ pre justičnú spoluprácu (Eurojust), ktoré nemajú právomoci na vyšetrovanie alebo stíhanie jednotlivých trestných vecí.
