PRAHA - Gréci sa už pred pár rokmi obrátili na Európsku komisiu kvôli označeniu "grécky jogurt" či "jogurt gréckeho typu" na produktoch českých výrobcov. Podľa Atén išlo o klamanie zákazníkov, ktorí majú podľa únijnej smernice právo na pravdivé informácie o potravinách. V dlhotrvajúcom spore sa komisia nakoniec priklonila na stranu Grécka. Nielenže Česko muselo začať uvádzať na obale krajinu pôvodu, ale vyzerá to tak, že čoskoro "grécky jogurt" dopadne ako "rum".
"Grécky jogurt sa vyrába v Grécku podľa dlhodobých výrobných postupov a netýka sa jedného typu produktu," uviedol pred rokmi v liste Európskej komisii grécky minister Vangelis Apostolou. Ako dodal, termín "grécky jogurt" je zavádzajúci a neodráža realitu. Názov sa totiž vzťahuje na konkrétnu krajinu, ktorej výrobok vďačí za svoju reputáciu.
"Základnou požiadavkou únijných pravidiel je, že označenie potravín nesmie klamať zákazníkov vo veci svojho obsahu a pôvodu," uviedla pre E15 hovorkyňa Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Aikaterini Apostolová. Podľa postoja Európskej komisie zverejneného gréckym europoslancom Notisom Mariasom české úrady súhlasili s označením krajiny pôvodu produktu, aby zákazníci dostali o jogurte správne informácie.
Spor sa tým však neskončil. "Vygradoval v naplánované vyčiarknutie výrobkov s označením grécky jogurt či jogurt gréckeho typu zo zákona. Novo tak grécke jogurty a jogurty gréckeho typu budú spadať do jednej spoločnej kategórie "koncentrovaný mliečny výrobok". Hoci ešte dnes majú tieto dva výrobky každý svoju vlastnú kategóriu. A podľa Jiřího Kopáčka, šéfa Českomoravského mliekarenského zväzu, je to krok späť," informoval portál vitalia.cz.
Na správny grécky jogurt je podľa Kopáčka nutné odstrediť z mlieka srvátku a mliečnou zložkou skoncentrovať. Na kilogram bežného jogurtu sa podľa neho potrebuje kilogram mlieka, na výrobu gréckeho tri. Do jogurtov gréckeho typu sú potom bielkoviny pridávané. Kopáček dodal, že sami Gréci túto výrobu za "grécky jogurt" ani neoznačujú, hovoria jej straggisto či astraggisto.
"To je ich terminus technicus, my sme prevzali len technológiu, nie však názov," spresnil Jiří Kopáček. Napriek tomu do 29. 9. 2019 beží v Európskej komisii notifikácia. Síce dovtedy sa môže niektorá z členských krajín proti vyhláške ohradiť, ale keďže je už asi tri mesiace bez výhrad, nepredpokladá sa nejaký zásadný zvrat. Platiť by tak mala od 1. októbra.
Grécke symboly však vyhláška nerieši, čiže na obale zostanú a výrobky, na ktoré boli ľudia zvyknutí, by predsa len mali v obchodoch nájsť bez väčších problémov. Napríklad mliekárne Kunín, ktoré donedávna vyrábali jogurt gréckeho typu, názov už preformulovali. "Volá sa Atentikos a vzadu má miesto kategórie grécky jogurt napísané, jogurt so zvýšeným obsahom bielkovín," vysvetlil Kopáček. Polabské mliekárne majú zase na názov "Grécky jogurt M Milko" registrovanú ochrannú známku. Používajú ho ako obchodnú značku a nie ako kategóriu jogurtu, čo je povolené.
