BIHAĆ - Tábor Vučjak, ktorý leží desať kilometrov od mesta Bihać na severozápade Bosny, rozhodne nie je miestom, kde by niekto chcel žiť. V stanoch z plachtoviny ležia matrace na holej zemi, umyvárne a záchody sú príšerne špinavé. Na raňajky, skromne namazaný chlieb, sa čaká v dlhom rade. Pred niektorými stanmi si muži pečú placky čápatí, píše agentúra DPA.
Hrozivý koniec migrantov v Chorvátsku: Dodávka sa zrútila do rieky, jedna žena zomrela
Vučjak je reakciou 50-tisícového Bihaću na príliv migrantov a utečencov, s ktorým si nedokáže poradiť. Kvôli svojej polohe pri chorvátskej hranici priťahuje ľudí, ktorí sa bez potrebných dokladov snažia dostať cez zelenú hranicu. V Bihaći a celom kantóne Una-Sana ich je teraz asi 7000. V júli preplnené tábory medzinárodných humanitárnych organizácií prestali novo prichádzajúcich prijímať a migranti spali na ulici.
Vláda sa o problém nestará
Za použitia prostriedkov, ktoré malo k dispozícii, vytvorilo mesto Bihać v priestore bývalej skládky vo Vučjaku tábor. Mnoho z jeho asi 700 obyvateľov chytila bosnianska polícia v meste a proti ich vôli doviezla na toto miesto. Medzinárodné humanitárne organizácie s tým nechcú mať nič spoločné, tábor nezodpovedá ich štandardom.
Červený kríž v Bihaći dodáva obyvateľom tábora vo Vučjaku dve skromné jedlá denne a necháva dopĺňať nádrže v špinavých umyvárňach. "Máme len obmedzené prostriedky," hovorí Selam Midžić z Červeného kríža. "Celú migračnú krízu (v Bosne) nesie na svojich pleciach Bihać a kantón Una-Sana," tvrdí. Vláda v Sarajeve sa podľa neho o tento problém nestará. Mesto a kantón sú ponechané svojmu osudu.
Zdravotnícky stan prevádzkuje nemecký aktivista Dirk Planert, ktorý počas vojny v Bosne v 90. rokoch organizoval humanitárne transporty do uzavretého Bihaću. Tento rok v lete sa tento fotograf a novinár dozvedel o podmienkach, ktoré panujú vo Vučjaku. Spontánne sa rozhodol na tomto nehostinnom mieste zostať a pomáhať.
Bitka od polície
Okrem svrabu, ktorý sa šíri v mizerných hygienických podmienkach, ošetruje Planert a jeho tím zranenia, ktoré migranti utrpia pri pokuse o ilegálny prechod do Chorvátska, kde sa ich snaží zastaviť polícia. Súčasťou Planertovho tímu sú dobrovoľní zdravotníci z Nemecka, Rakúska, Slovinska a Maďarska.
"Odohráva sa to vždy podľa rovnakého scenára: chytení migranti sa musia zoradiť, policajti im zoberú peniaze, topánky a telefóny, alebo im telefóny zničia, zbijú ich a naženú späť cez hranicu," opisuje Planert.
Podobné obvinenia, ktoré zaznievajú zo strany mimovládnych organizácií, Chorvátsko odmieta, aj keď takéto konanie bolo čiastočne zdokumentované na videonahrávkach. Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovićová pred časom v jednom rozhovore vyhlásila, že proti migrantom bez dokladov polícia niekedy musí použiť "trochu násilia".
The Game
Ťažkej ceste cez hory do susedného Chorvátska hovoria migranti "The Game" - Hra. "Hráč" sa buď zvládne dostať až do Rakúska, Nemecka alebo Talianska a požiada o azyl, alebo zlyhá, dostane bitku od chorvátskej polície a vráti sa späť na štart. Istý 21-ročný muž z Pakistanu rozpráva, že sa o šťastie pokúsil v skupine s ďalšími jedenástimi migrantmi. Dostali sa až do Slovinska, kde ich objavila polícia a odovzdala chorvátskym úradom. "V Chorvátsku nás bili palicami, a to naozaj poriadne. Traja z nás mali zlomeniny," hovorí. Aj napriek tejto skúsenosti chce pri ďalšej príležitosti skúsiť svoje šťastie v "hre".
Počet migrantov vzrástol
V posledných týždňoch vzrástol počet migrantov, ktorí sa v lodiach vydávajú cez Egejské more z Turecka do Grécka. Za august ich bolo vyše 9330, čo je oproti vlaňajšiemu augustu skoro dvojnásobok. Grécko leží na začiatku takzvanej balkánskej cesty. Tá bola považovaná za viacmenej uzavretú, keď Maďarsko na jeseň 2015 na hraniciach so Srbskom a Chorvátskom postavilo ploty a zátarasy. Hlavná trasa balkánskej cesty sa preto presunula viac na západ a vedie teraz cez Srbsko, Bosnu, Chorvátsko a Slovinsko. Až do Bosny sa dostanú migranti s pomocou prevádzačov celkom plynule. V Bihaći na nich čaká "hra". Ale skôr či neskôr prejde skoro každý. Od roku 2015 zaregistrovala Bosna 42-tisíc prichádzajúcich, teraz je v krajine okolo 8000 migrantov.
To, že pribúda utečencov, ktorí sa vydávajú na plavbu cez Egejské more, znamená, že tlak na Bihać ďalej porastie. Blížiaca sa zima, ktorá v bosnianskych horách prichádza čoskoro, by v situácii, keď zázemie v táboroch ako Vučjak nebude na chladné počasie pripravené, mohla spustiť humanitárnu katastrofu. Tá môže dopadnúť aj na niekoľko sto ľudí, ktorí živoria pred preplneným táborom Bira v Bihaći alebo pod holým nebom na jednom mieste neďaleko hranice s Chorvátskom.
