BRATISLAVA - Čína zareagovala na nové americká clá. Tie by sa mali dotknúť všetkého jej vývozu do Spojených štátov. Donald Trump minulý týždeň vyhlásil, že od septembra zavedie dodatočné clá na tovar z Číny. Toto vyjadrenie šokovalo Peking. Čínsko-americká obchodná vojna bude mať veľký vplyv aj na Európu.
Čína na vyhlásenie Donalda Trumpa zareagovala okamžite. Peking dnes oslabil domácu menu jüan na najnižšiu hodnotu za viac ako desať rokov a požiadal štátne spoločnosti, aby pozastavili dovoz poľnohospodárskych produktov z USA, uviedla agentúra Bloomberg. Trump obvinil Čínu z manipulácie. Čínsko-americká vojna bude mať zrejme najväčší vplyv práve na eurozónu.
Trump obvinil Čínu z menovej manipulácie
Trump vzápätí obvinil Čínu z toho, že umelo oslabila svoju menu. Zdá sa, že obchodné vojna medzi najväčšími svetovými ekonomikami pokračuje v eskalácii. „Čína znížila cenu svojej meny takmer na historické minimum. Tomu sa hovorí menová manipulácia,“ napísal Trump na Twitteri. Trumpova administratíva sa pred necelými tromi mesiacmi rozhodla, že Čínu neoznačí za menového manipulátora. Žiadna krajina takto nebola označená od roku 1994, keď administratíva prezidenta Billa Clintona takto označila práve Čínu.
Čínska mena v pondelok klesla, pričom prvýkrát prelomila politicky citlivú hranicu 7 jüanov za dolár. Ide o najnižšiu úroveň za viac ako 10 rokov. To signalizuje, že Čína je v eskalujúcom obchodnom spore s USA pripravená na výraznejšie oslabenie meny. Oslabenie a prelomenie hranice 7 jüanov oproti doláru zaznamenala ako mena obchodovaná na domácom trhu (onshore jüan), tak aj na zahraničných trhoch (offshore jüan). Ako uviedla agentúra AFP, v prvom prípade klesol kurz na 7,0307 CNY/USD, v druhom prípade na 7,1085 CNY/USD.
Dodatočné clá
Trump minulý týždeň oznámil, že od 1. septembra zavedie 10-percentné dovozné clo na čínske produkty v hodnote 300 miliárd USD (270,12 miliardy eur) ročne. Trump tak zavádza clá prakticky na všetok čínsky tovar dovážaný do USA. Zároveň dodal, že je pripravený clá ďalej zvýšiť, ak čínsky prezident Si Ťin-pching neurobí kroky potrebné na urýchlenie obchodnej dohody medzi krajinami.
Čína zareagovala, že v prípade realizácie cla prijme adekvátne protiopatrenia. Peking do dnešných dní zaviedol odvetné dovozné clá na americké výrobky v hodnote 110 miliárd USD. To je takmer všetok americký tovar dovážaný do Číny. Aké ďalšie kroky plánuje urobiť, Čína nezverejnila. Podľa informácií agentúry Bloomberg však vláda predbežne vyzvala štátne spoločnosti, aby zastavili dovoz amerických agroproduktov.
Washington viní Čínu z radu nekalých obchodných praktík, ktoré podľa neho poškodzujú americké podniky. Spojené štáty už skôr zaviedli clá na čínsky tovar, ktorého ročný dovoz do USA dosahuje zhruba hodnotu 250 miliárd dolárov. Čína odpovedala odvetnými clami na dovoz z USA v ročnej hodnote 110 miliárd dolárov (2,6 bilióna Sk).
Oslabenie kurzu povedie k ďalším konfliktom
Oslabenie kurzu čínskej meny pravdepodobne povedie k ďalším konfliktom medzi Washingtonom a Pekingom, keďže slabší kurz jüanu bude zvýhodňovať čínskych exportérov. Trump už niekoľkokrát obvinil Čínu z umelého oslabovania kurzu meny s cieľom podporiť svojich vývozcov, čo Peking doteraz odmietal.
Výmenný kurz jüanu oproti doláru stanovuje každé ráno centrálna banka a v priebehu dňa môže kolísať maximálne o 2 %. Centrálna banka stanovila najnovšie kurz na úrovni 6,9225 CNY/USD. V porovnaní s piatkom (2. 8.) to znamená pokles o 0,33 %. Ako povedal pre Bloomberg analytik z Mizuho Bank Kchen Čcheung „zdá sa, že rozhodnutie o zvýšení ciel signalizuje opätovné pozastavenie vzájomných rozhovorov. Čínska centrálna banka tak nevidí dôvod na udržiavanie jüanu v najbližšom období na stabilnej úrovni“.
Najhoršie na tom bude zrejme eurozóna
Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny v auguste ďalej klesá a index dôvery je na najnižšej hodnote od októbra 2014. Vyplýva to z výsledkov prieskumu spoločnosti Sentix, podľa ktorej zhoršenie nálady súvisí s čínsko-americkou obchodnou vojnou. Varovala tiež, že Nemecko je blízko recesie. Index dôvery na mesiac august sa znížil na mínus 13,7 bodu z júlových mínus 5,8 bodu. Analytici čakali zníženie indexu len na mínus 7,7 bodu, napísala agentúra Reuters.
Čiastkový index očakávaní potom klesol na mínus 20 bodov z mínus 13 bodov. Je tak teraz najnižšie od augusta 2012, kedy bola v eurozóne v plnom prúde dlhová kríza. Index pre Nemecko, najväčšiu ekonomiku eurozóny, sa prepadol na mínus 13,7 bodu z mínus 4,8 bodu v minulom mesiaci a je najnižšie od augusta 2009. Sentix uviedol, že nemeckú ekonomiku ohrozuje jej závislosť od vývozu a obavy o ďalší vývoj čínskej ekonomiky.
Nová fáza sporu medzi najväčšími svetovými ekonomikami
Obchodný spor medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami vstúpil do novej fázy. Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil zavedenie ďalších ciel na čínsky tovar. Peking dnes v reakcii na hrozbu nových ciel nechal oslabiť domáci jüan voči doláru na najnižšiu hodnotu za 11 rokov. Podľa agentúry Bloomberg zároveň vláda požiadala štátne firmy, aby pozastavili dovoz poľnohospodárskych produktov z USA, čo však vláda nepotvrdila. „Trump opäť prilial olej do ohňa,“ uviedol vo vyhlásení výkonný riaditeľ Sentix Patrick Huss.
Výhľad ekonomiky 19 krajín platiacich eurom nebol príliš ružový ani pred najnovšou eskaláciou obchodného sporu. Trump prišiel s týmto krokom len krátko po tom, čo obe strany obnovili rokovania, ktoré majú zastaviť obchodnú vojnu. Tá otriasla finančnými trhmi a ohrozuje globálny ekonomický rast. Tempo rastu sa v druhom štvrťroku znížilo na polovicu a zhoršil sa výhľad inflácie. To prinútilo bankára Európskej centrálnej banky začať pripravovať viac opatrení na podporu ekonomického rastu.
Rast napätia medzi Čínou a USA tlačí na ceny ropy
Ceny ropy v pondelok klesli, keď vývoj na trhoch ovplyvnili nové hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa, že v obchodnom spore s Čínou môže ešte pritvrdiť. Ďalšie zhoršenie situácie by znamenalo ešte väčšie problémy pre čínsku, americkú aj svetovú ekonomiku, a tým aj obmedzenie dopytu po rope. Cena ropnej zmesi Brent v reakcii na najnovšiu situáciu skĺzla k hranici 61 USD za barel (159 litrov).
Trhom nepomohli ani informácie o rastúcom exporte ropy z USA. Podľa amerických úradov vývoz komodity zo Spojených štátov vzrástol v júni o 260-tisíc barelov denne na rekordných 3,16 milióna barelov/deň. Miernu podporu cenám poskytli správy o vývoji počtu ropných vrtov v USA, ktoré signalizujú budúcu produkciu. Tie podľa informácií spoločnosti Baker Hughes za minulý týždeň klesli, už piaty týždeň po sebe. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v októbri dosiahla do 7.41 h SELČ 61,14 USD za barel. V porovnaní s piatkovou uzávierkou (2. 8.) to predstavuje pokles o 75 centov. Cena americkej ľahkej ropy WTI so septembrovým kontraktom dosiahla 55,08 USD za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená pokles o 58 centov. Za minulý týždeň ceny ropy v obidvoch prípadoch klesli, pričom cena Brentu zaznamenala pokles o 2,5 %. Cena WTI klesla o 1 %.
Clá by mohla znížiť predaj iPhonov v USA
Plánované nové clá by mohli budúci rok spôsobiť pokles predaja telefónov iPhone v Spojených štátoch o šesť až osem miliónov kusov. To by mohlo znížiť zisk americkej spoločnosti Apple o zhruba štyri percentá. Uviedol to podľa serveru CNN analytik technologického sektora Dan Ives z maklérskej spoločnosti Wedbush Securities. Tovar, na ktorý clá zasiahnu, zahŕňa napríklad inteligentné telefóny, notebooky a ďalšie technologické produkty.
Spoločnosť Apple, ktorá vyrába telefóny iPhone práve v Číne, už v júni varovala, že uvalenie amerických ciel na ďalší čínsky tovar by poškodilo jej konkurencieschopnosť a znížilo jej prínos pre ekonomiku USA. Nová clá prichádzajú v čase, keď sa Apple potýka s poklesom dopytu po telefónoch iPhone. Firma koncom júla oznámila, že jej štvrťročný príjmy z predaja iPhonov sa medziročne znížili o 12 percent na približne 26 miliárd dolárov.
Čína prišla o post najväčšieho obchodného partnera USA
Čína v prvom polroku tohto roka v dôsledku obchodných sporov medzi Washingtonom a Pekingom prišla o post najväčšieho obchodného partnera Spojených štátov. Denník The Wall Street Journal o tom informoval koncom minulého týždňa z piatkových údajov amerického ministerstva obchodu. Hodnota vzájomnej výmeny tovaru medzi USA a Čínou v polroku klesla o 14 percent na 271 miliárd dolárov. Čína tak z prvej priečky medzi obchodnými partnermi USA, ktorú držala v rokoch 2015 až 2018, klesla až na tretie miesto za Mexiko a Kanadu.
Import z Číny do USA v polroku klesol o 12 percent a export z USA do Číny sa prepadol o 19 percent. Washington a Peking spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v rámci ktorej na seba vyrubujú nové clá.
