BRATISLAVA - Únijní prezidenti a premiéri sa po niekoľkých neúspešných rokovaniach dohodli. Od nedele sa snažili na summite Európskej únie dohodnúť na menách politikov, ktorí obsadia vrcholné pozície európskych inštitúcií. Zatiaľ sa zhodli na štyroch menách. Nie všetci nominanti však boli prijatí pozitívne. Predsedom nového Európskeho parlamentu bol dnes zvolený taliansky socialistický poslanec David-Maria Sassoli.
Sassoli vyhral v druhom kole
Nový Európsky parlament v dnešnom prvom kole nezvolil svojho predsedu. Najviac hlasov získal taliansky socialista David-Maria Sassoli, ktorého podporilo 325 poslancov najsilnejších europarlamentných skupín. K potrebnej väčšine zo 662 odovzdaných hlasov mu chýbalo sedem. Druhý skončil český konzervatívec Jan Zahradil, pre ktorého hlasovalo 162 poslancov, tretia bola nemecká spolupredsedníčka frakcie zelených Ska Kellerová so 133 hlasmi.
Vďaka podpore najväčších frakcií získal Sassoli v druhom kole tajnej voľby 345 hlasov zo 667 odovzdaných platných volebných lístkov, čím naplnil potrebnú kvótu a stal sa predsedom EP. Na druhom mieste skončil český konzervatívec Jan Zahradil (ODS), ktorého podporilo 160 poslancov, a tretia Ska Kellerová so 119 hlasmi. Popoludní budú poslanci vyberať 14 podpredsedov.
"Nie sme lepšie či horší, sme len iní. A mali by sme byť na svoju rozdielnosť hrdí," povedal europoslancom nový predseda. Za svoje priority pre 2,5 roka trvajúce volebné obdobie označil okrem iného boj za slobodu, solidaritu či vládu práva. EÚ podľa neho musí byť pripravená čeliť klimatickým zmenám a migrácii a zároveň lepšie ako doteraz pochopiť potreby obyvateľov Európy. "Musíme prísť so skutočnými odpoveďami na problémy občanov únie," povedal Sassoli.
Štyri finálne mená summitu
Lídri členských krajín EÚ sa po trojdňovom rokovacom maratóne v Bruseli v utorok večer konečne zhodli na zozname mien, ktoré navrhujú na aktuálne volebné obdobie do čela najvýznamnejších európskych inštitúcií. Nominácie ešte musí schváliť Európsky parlament.
Budúcou šéfkou Európskej komisie (EK) by mala byť súčasná nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyen. Do politiky išla kvôli deťom, verí v Spojené štáty európske. Voľba prvej ženy na post predsedníčky Európskej komisie však nevzbudila v Nemecku nadšenie.
Šéfkou Európskej centrálnej banky by sa mala stať predsedníčka Medzinárodného menového fondu a bývalá francúzska ministerka hospodárstva a pravicová politička Christine Lagarde. Tá ešte pred hlasovaním oznámila, že sa dočasne vzdáva funkcie predsedníčky MMF. Obe zastupujú Európsku ľudovú stranu (EPP).
Šéfom Európskej rady (ER) by sa mal stať belgický liberálny premiér Charles Michel.
Šéfom európskej zahraničnej politiky by mal byť španielsky minister zahraničných vecí a zástupca tábora sociálnych demokratov Josep Borrell.
Tusk verí, že EP nominácie schváli
Dohodu na kandidátoch oznámil v utorok večer končiaci šéf Európskej rady Donald Tusk. „Odsúhlasili sme celý balík ešte pred prvým rokovaním Európskeho parlamentu,“ povedal a vyzdvihol, že súbor mien kandidátov je výborne rodovo vyvážený. Do zoznamu zrejme nerátal bulharského kandidáta na post predsedu EP, ale len štyri mená nominované na kľúčové posty v európskej exekutíve.
Tusk vyjadril nádej, že EP dokáže odobriť tieto nominácie - aj napriek tomu, že politické frakcie v EP už dali najavo svoju nespokojnosť s dohodou, ktorá sa zrodila po trojdňovom mimoriadnom summite. Ak europarlament schváli nomináciu Ursuly von der Leyen, blízkej osoby nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, stane sa historicky prvou ženou na čele Európskej komisie.
Europoslancom sa dohoda nepáči
Politické skupiny v EP, ako aj mnohí europoslanci už prostredníctvom sociálnych médií či vyhlásení pre novinárov dali najavo, že sa im nepáči dohoda premiérov a prezidentov, ktorá ignorovala takzvaný systém špicenkandidátov, čiže nominantov celoeurópskych politických strán pre vysoké pozície v EÚ.
V prípade, že by poslanci EP neschválili balík nominácií na top pozície v EÚ, premiéri a prezidenti musia v priebehu mesiaca zvolať ďalší krízový summit a dohodnúť sa na nových menách prijateľných pre európskych zákonodarcov. „Dúfam, že politickí vodcovia, a to nielen premiéri, urobia všetko pre to, aby presvedčili našich kolegov v Európskom parlamente, že treba podporiť tento projekt,“ povedal Tusk o procese nominácií po skončení summitu v Bruseli.
Kompromis z Bruselu
Kompromis z Bruselu znamená, že štyri dôležité pozície budú vyvážené z rodového hľadiska - dve ženy a dvaja muži, avšak nedosiahla sa zemepisná rovnováha, po ktorej volalo Slovensko a ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4). Tusk upozornil, že von der Leyenová si za podpredsedov exekutívy EÚ zvolí neúspešných špicenkandidátov Fransa Timmermansa z Holandska a Margrethe Vestagerovú z Dánska.
Šefčovič bude kandidátom V4 na podpredsedu EK
Premiér Peter Pellegrini uviedol, že šéfa EP si zvolí zákonodarný zbor v rámci svojich kompetencií, pravdepodobne v stredu. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič je zároveň kandidátom Vyšehradskej štvorky (V4) na podpredsedu EK. Ako však upozornil Pellegrini, kompetencia vymenovať členov EK bude na jej novej šéfke Ursule von der Leyenovej. Na prvú polovicu volebného obdobia by sa mal stať šéfom EP socialista, uviedol Pellegrini.
Pellegrini takisto verí, že tieto nominácie — napriek odporu socialistov a zelených voči von der Leyenovej — schváli aj Európsky parlament. Premiér odmietol označiť zablokovanie nominácie holandského socialistu Fransa Timmermansa za šéfa EK Vyšehradskou štvorkou ako jej víťazstvo, ako to formulovali český premiér Andrej Babiš, hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács alebo aj niektorí nemeckí predstavitelia.
Pellegrini je spokojný
„Nepatrí sa takto komentovať, ja nikdy neskĺznem k takýmto vyhláseniam, ja som spokojný, že sme prijali jednomyseľné rozhodnutie, s ktorým som bol spokojný za slovenskú stranu aj ja,“ uviedol. „Netvrdím, že sa všetkým politickým skupinám páči toto rozhodnutie, že každý premiér je spokojný. Možno to vyvolá dovnútra politických skupín aj kontroverzné reakcie, ale ako celok sme ukázali jednotu,“ konštatoval Pellegrini.
Ocenil fakt, že na pozíciu predsedníčky EK sa dostane žena. „Myslím si, že je to takisto dobrý signál pre spoločnosť a pre všetky ženy, ale možno aj malé dievčatá v škole — že im to dodá trošku takej chuti a presvedčenia, že sa oplatí pracovať a aj žena môže stáť na čele takejto významnej inštitúcie,“ povedal Pellegrini. „Ja som presvedčený, že je to dobrá kandidátka, rozhľadená, šikovná dáma, ktorá môže priniesť novú dynamiku a nový pohľad na budúcnosť únie,“ dodal slovenský premiér.
Dva dvaapolročné mandáty
Timmermansa, ktorého meno sa v hre o šéfa eurokomisie najčastejšie skloňovalo počas summitu v pondelok, odmietli predovšetkým krajiny V4 a Taliansko. Podľa vyjadrení Tuska sa premiéri a prezidenti na summite vyslovili za to, aby sa o päťročné predsednícke obdobie v Európskom parlamente podelili (po dvoch dvaapolročných mandátoch) európski socialisti a ľudovci, konkrétne Sergej Stanišev z Bulharska, jediný kandidát z východnej časti Únie, a Manfred Weber z Nemecka - ešte pred týždňom považovaný za hlavného favorita na post predsedu eurokomisie.
Takúto "matematiku" však v utorok večer v Štrasburgu zneistili politické skupiny v europarlamente, keď do stredajších volieb o predsedu EP v prvom kole nenasadili mená, ktoré im odporučili hlavy vlád a štátov v Bruseli. Po uzávierke nominácií boli známi iba štyria uchádzači - český europoslanec Jan Zahradil z politickej skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR), nemecká europoslankyňa Franciska "Ska" Kellerová (Zelení/Európska slobodná aliancia), španielska europoslankyňa Sira Regová (Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice/Severská zelená ľavica) a Talian David-Maria Sassoli (Pokroková aliancia socialistov a demokratov). Znamená to, že socialisti v prvom kole nenasadili Staniševa a medzi kandidátmi nefiguroval ani Weber.
NATO je pripravené spolupracovať
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok povedal, že aliancia je pripravená spolupracovať s novým vedením EÚ. „Tešíme sa na začiatok spolupráce s novým vedením EÚ,“ napísal na svojom Twitteri Stoltenberg. Dodal, že v tomto nepredvídateľnom svete je spolupráca NATO a EÚ dôležitejšia a tesnejšia ako kedykoľvek doteraz.
Zdlhávé rokovanie a finálna voľba
Vedúci predstavitelia 28 členských krajín Európskej únie sa v utorok v rámci mimoriadneho summitu v Bruseli dohodli na nominácii kandidátov na kľúčové posty v inštitúciách EÚ. Mimoriadny summit v Bruseli sa začal už v nedeľu večer. Pokračoval celú noc a prerušili ho až v pondelok na poludnie. V utorok bol začiatok naplánovaný na 11:00. Rokovať sa napokon začalo až po 16:00. Lídri členských krajín EÚ hľadali zhodu na menách, ktoré sa stanú šéfmi kľúčových postov v orgánoch Únie. Tými sú Európska komisia, Európska rada, Európska centrálna banka a miesto vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. K výmene prichádza po májových voľbách do Európskeho parlamentu. O vrcholných únijných funkciách vrátane predsedníčky EK by mali europoslanci hlasovať na nasledujúcom plenárnom zasadnutí v polovici júla.
