PIEŠŤANY – V týchto dňoch si pripomíname 80. výročie nebezpečného úletu ôsmich Slovákov z piešťanskej letky. Hoci ich niekto vopred udal, na štyroch strojoch uleteli do Poľska, pričom na nich kolegovia strieľali. V Poľsku a neskôr vo Veľkej Británii sa z nich stali hrdinovia.
Vyhlásenie samostatného slovenského štátu 14. marca 1939 znepokojilo mnohých čechoslovakistov. Medzi nimi i slovenských pilotov, svedkov nemeckého drancovania slovenských letísk i vzniku Hlinkových gárd, ktorých členovia sa povyšovali nad armádu. Pri 64. letke v Piešťanoch preto vznikla ilegálna skupinka s ôsmimi mužmi, letcami a pozemným personálom: Imrich Gablech, Jozef Hrala, Ľudevít Ivanič, Jozef Káňa, František Knotek, Ján Lazar, Jozef Rehák a Karol Valach. V máji 1939 začala vznikať československá légia v Poľsku, kam sa skupina rozhodla utiecť.
Vybrali si stredu 7. júna, no takmer sa im to nepodarilo. Štyria z nich sa v kaviarni opili a vyvolávali na slávu SSSR, čo sa chápalo ako provokácia. Pred odchodom ešte usporiadali rozlúčkovú oslavu s množstvom piva, no nikomu neprezradili, čo plánujú. Na druhý deň bol na letisku v Piešťanoch pokoj, hlavný mechanik Ľudevít Ivanič pripravil a natankoval štyri stroje. Ak sa niekto pýtal, čo s nimi robí, odpovedal, že ich pripravuje na leteckú prehliadku. Na dráhe už boli pripravené tri prieskumné ľahké bombardovacie stroje Letov Š.328 a jeden bombardovací stroj Aero Ab.101.
Hoci sa piloti dohodli, že prvé odštartuje najpomalšie aero, zapracovali nervy a prvé sa vzniesli dva letovy. Aero pilotoval Jozef Hrala, ktorý s týmto typom lietadla nemal skúsenosti, mechanik Ivanič mu ako pozorovateľ musel radiť. Preťažené lietadlo sa ledva odlepilo a len tesne minulo hangár. Hrala zabudol otvoriť žalúzie na chladiči a motor takmer zavaril.
S posledným letovom odštartoval Gablech. Piloti preleteli nízko nad kasárňami, kývali kamarátom, nad Lietavskou Lúčkou zasa svojim dievčatám. O ich úlete sa už vedelo, zo žilinského letiska na nich strieľali. Na poľskej základni v Debline pristáli asi po troch hodinách. „Nebol som spokojný so slovenským štátom, tak som im uletel,“ povedal o úteku zo Slovenska do Poľska Imrich Gablech.
Ktosi však o ich pláne vedel a na veliteľstvo Hlinkovej gardy poslal anonymný list. Ten prišiel 7. mája o 13.30. Náčelník štábu vyššieho veliteľstva ihneď vyrazil do Piešťan, zmeškal však odlet o tri hodiny. Osem utečencov odsúdili v neprítomnosti na dvadsať rokov ťažkého žalára vrátane pravidelného pôstu s tvrdým lôžkom, mesačnou samoväzbou a celodenným zavretím na tmavú samotku vždy 7. júna každý rok. Trestu však všetci dezertéri unikli. Ako väčšina jeho priateľov, aj Imrich Gablech bol neskôr zatknutý, vyše roka ho ničili v sovietskom gulagu. Po prepustení sa dostal do Anglicka, kde sa stal letcom, neskôr dispečerom letovej prevádzky. Dostal Rad Bieleho leva a hodnosť generála, zomrel ako 101-ročný.