UFA/PRAHA - Dva prechádzajúce osobné vlaky zasiahol 4. júna 1989 na Transsibírskej magistrále v blízkosti mesta Ufa výbuch skvapalneného plynu z poškodeného potrubia. Bilancia tragédie bola hrozivá. Na mieste zahynulo 258 ľudí, ďalších 317 zomrelo v nemocniciach. Celkovo tak prišlo o život 575 pasažierov, ďalších asi 600 ľudí zostalo kvôli popáleninám a ďalším zraneniam trvalo postihnutých. Havária je najhorším železničným nešťastím v Európe od konca prvej svetovej vojny.
Desať rokov od leteckej katastrofy: Airbus s 228 ľuďmi sa zrútil do Atlantiku, smrť troch Slovákov
Hlavnými dôvodmi jednej z najväčších železničných katastrof v dejinách ľudstva bolo zlyhanie pracovníkov plynovodu, chaotické záchranné práce a nedodržanie bezpečnostných pravidiel pri výstavbe plynovodu.
Katastrofa sa stala o 01.15 h. miestneho času medzi stanicami Aša a Ulu Teljak v dnešnej Baškirskej autonómnej republike, ktorá leží na rozhraní európskej a ázijskej časti Ruska. Najbližším väčším mestom bola Ufa. Sila výbuchu zodpovedala podľa niektorých odhadov atómovej bombe zvrhnutej na japonské mesto Hirošima. Plamene boli podľa svedkov viditeľné až do vzdialenosti 100 kilometrov, detonácia rozbíjala okná v mestečku Aša, vzdialenom od výbuchu desať kilometrov, a požiar zachvátil oblasť s rozlohou 250 hektárov.
Plynovod Západný Sibír-Ural-Povolžie uviedli do prevádzky v roku 1985. Už počas výstavby sa zistilo, že niekde nezodpovedá budúcej záťaži a do roku 1989 na plynovode, ktorý bol pôvodne budovaný ako ropovod, technici zaznamenali 50 havárií, ktoré sa zatiaľ zaobišli bez obetí. Potrubie bolo pri mieste havárie uložené zhruba kilometer od železničného násypu.
Plyn začal unikať asi tri hodiny pred príchodom vlakov a hromadil sa v dvoch kalužiach neďaleko trati. Miestni obyvatelia upozorňovali na zápach unikajúceho plynu a tiež meracie prístroje ukazovali pokles tlaku. Obsluha plynovodu ale na varovné signály reagovala zvýšením tlaku v potrubí.
V oboch vlakoch na trase Novosibirsk-Adler a opačne cestovalo v okamihu výbuchu 1284 pasažierov a 86 členov posádky, vlaky mali celkom 38 vagónov. Presný počet cestujúcich ale nebolo možné zistiť, pretože deti do piatich rokov cestovali bez lístkov. Detí bolo medzi pasažiermi viac ako 300, pretože trasu hojne využívali rodiny na cesty k Čiernemu moru.
Video nie je vhodné pre maloletých divákov a ľudí s citlivou povahou!
Vlaky sa v mieste nehody ale vôbec nemali stretnúť a len zhoda náhod spôsobila, že sa stretli práve v mieste úniku plynu. Prvú súpravu zdržali technické problémy, druhý vlak musel neplánovane zastaviť kvôli žene, ktorá začala rodiť. Mohutný výbuch pravdepodobne spôsobila iskra, ktorá odletela od vlaku, podľa niektorých teórií to mohla byť aj cigareta.
Asi tretinu z oficiálneho počtu 575 obetí tvorili deti, podľa niektorých zdrojov zahynulo dokonca až 645 osôb.
Podľa oficiálnej verzie mala únik plynu na svedomí ťažká technika, ktorá pri stavbe plynovodu narušila povrch rúrok. Kvôli havárii v roku 1992 postavili pred súd deväť ľudí, medzi nimi napríklad šéfa podniku Nefteprovodmontaž, ktorý sa podieľal na stavbe plynovodu, a niekoľko stavbyvedúcich. Maximálny trest pre vinníkov najväčšej železničnej katastrofy na území bývalého Sovietskeho zväzu znel dva roky väzenia.
