PARÍŽ - Francúzsky Senát prijal v utorok večer v druhom - záverečnom - čítaní návrh zákona proti agresívnym účastníkom demonštrácií. Ako na svojom webe informoval denník Le Figaro, senátori bez zmien schválili znenie tzv. protivandalského zákona v podobe, v akej ho začiatkom februára odobrili poslanci dolnej komory francúzskeho parlamentu, Národného zhromaždenia.
Do návrhu zákona, ktorý mal pri predkladaní aj podporu vlády, sa počas jeho prerokúvania dostali mnohé pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vrátane kontroverzných. Prezident Emmanuel Macron, ako aj ľavica už preto avizovali, že sa obrátia na Ústavnú radu krajiny. Ako v utorok pred senátormi vysvetlil minister vnútra Christophe Castaner, vláda tak urobí v snahe "odstrániť všetky prípadné pochybnosti" a predísť tak problémom, ktoré by mohli nastať v budúcnosti.
Najväčšie spory v oboch komorách francúzskeho parlamentu počas diskusie vyvolala tá časť zákona, ktorá prefektom dáva právo zakázať vybraným osobám účasť na demonštráciách, a to pod hrozbou väzenia do pol roka, či ustanovenie o zákaze účasti jednotlivca na proteste, ak sa na proteste v minulosti preukázateľne dopustil závažného narušenia verejného poriadku. Zatiaľ mali takúto právomoc vo Francúzsku len súdy.
Novinkou je aj trest pre osoby, ktoré sa na protestných zhromaždeniach objavia s maskou na tvári alebo si tvár čiastočne zahalia maskou. Podľa zákona za to hrozí pokuta do 15.000 eur či dokonca trest odňatia slobody. Zákonom sa upravujú aj pravidlá prehliadok batožín a áut potenciálnych účastníkov demonštrácií, pri ktorých sa príslušníci bezpečnostných zložiek budú zameriavať na predmety využiteľné ako zbraň, napríklad skrutkovače, kladivá, petangové gule a podobne.
Štát okrem toho bude mať právo viesť občianske súdne konanie proti osobe, ktorá sa dopustila násilností voči spoluobčanom či poškodzovania cudzej veci. Zákon tiež stanovuje, že najmenej jeden z organizátorov úradom oznamovaného zhromaždenia musí mať trvalý pobyt v danom departemente. Momentálne podľa zákona platí, že trvalý pobyt v danom regióne musia mať až traja ohlasovatelia, čo sa však v praxi veľmi často nerešpektuje.
Kritici zákonu vyčítajú, že ohrozuje slobodu prejavu a zhromažďovania, pričom upozorňujú, že Francúzsko bolo nedávno terčom kritiky medzinárodných inštitúcií za eskaláciu násilia pri potláčaní protivládnych demonštrantov v niektorých francúzskych mestách. Francúzsky ľudskoprávny ombudsman Jacques Toubon vítal Macronovo rozhodnutie obrátiť sa na Ústavnú radu, pričom však upozornil, že časť zákona týkajúca sa práva prefektov na vydanie zákazu demonštrovať môže byť v rozpore s francúzskymi "ústavnými princípmi".
Predstavitelia odborov Všeobecná konfederácia práce (CGT) žiadajú stiahnutie zákona, zatiaľ čo odbory Solidaires vyzvali svojich členov a sympatizantov, ako aj občiansku spoločnosť na mobilizáciu proti tomuto zákonu. Blokády ciest a dôležitých objektov vo Francúzsku sa začali 17. novembra 2018, keď ich účastníci, oblečení do reflexných žltých viest, začali protestovať proti rastúcim cenám pohonných hmôt. Protesty postupne prerástli do masového hnutia proti zvyšujúcim sa životným nákladom. Počet účastníkov protestných zhromaždení sa však znižuje.
