VIEDEŇ - Rakúsky právnik Erich Rebasso poslal v roku 2008 list viedenskej centrále Federálnej kriminálnej polície. Sypal si v ňom popol na hlavu. „Hlboko ľutujem, že som bol využitý na trestnú činnosť a som ochotný odovzdať záležitosť na požadované trestné preskúmanie,“ uzavrel svoje päťstránkové priznanie.
Rebasso, vtedy 45-ročný a otec štyroch detí sa špecializoval na poradenstvo ruským klientom, ako obchodovať na Západe. Mal vynikajúcu reputáciu ako rýchly, spoľahlivý a diskrétny partner a hovoril plynule po rusky. Ale to sa zmenilo. Rebasso priznal, že bol zvyknutý na pranie desiatok miliónov dolárov. Vyše roka prijímal platby od ruských zločincov a na ich pokyny posielal finančné prostriedky na iné bankové účty. Títo zločinci využívali spoločnosti, ktoré boli súčasťou „práčky (Laundromat) Trojka“. Systém prania finančných zdrojov, ktorú odhalilo najnovšie vyšetrovanie medzinárodnej organizácie investigatívnych novinárov (Organized Crime and Corruption Reporting Project, OCCRP), vytvorila spoločnosť Trojka Dialog, vtedy najväčšia súkromná investičná banka v Rusku. Hlavnú úlohu v „práčke“ mala hrať ruská Trojka Bank, ktorá mala spolupracovať s rakúskou Raiffeisen Bank International, nemeckou Deutsche Bank či s holandskými finančnými domami ABN AMRO a ING.
Účty niesli Rebassovo meno
Väčšina prepraných peňazí, 470 miliárd dolárov údajne pochádzala z korupcie, predaja zbraní a drog. Niektoré účty, ktoré niesli Rebassovo meno, patrili dvom významným mimoeurópskym spoločnostiam: Industrial Trade Corp. a Nixford Capital Corp. V období medzi decembrom 2006 a februárom 2008 Rebasso prostredníctvom 150 individuálnych transakcií odoslal takmer 96 miliónov dolárov na „pracie účty“ v litovskej banke Ukio Bankas. Mnohé prevody nedávali pre činnosť právnickej firmy nijaký zmysel.
Rebasso nakupoval „ovocie a zeleninu, spotrebný tovar a elektronický tovar“, dokonca aj „mrazené slede“ od spoločností s bankovými účtami v Ukio Bankas. Spravoval rakúske bankové účty v Raiffeisenlandesbank Niederösterreich-Wien (RLB). Táto banka má silné zastúpenie v celej Európe. Priamo na Slovensku jej patrí Tatra banka a Raiffeisen bank. Hoci banka vyšetrovala veľké prevody, zdá sa, že už dva roky nepodnikli žiadne kroky – čo ho napokon donútilo k ráznemu kroku. Jeho písomná spoveď však mala len malý účinok. Polícia vec preskúmala a o dva roky neskôr ho informovala, že zastavili konanie, pretože sa potenciálny zločin stal mimo ich právomoci a spáchali ho cudzinci. O dva roky bol Rebasso mŕtvy. V lete 2012 ho vo Viedni našli zaškrteného.
Na moskovskom letisku zadržali rádioaktívny materiál na ceste do Iránu
Podvody na letisku
Rebasso sa zapojil do prania špinavých peňazí na návšteve Moskvy v novembri 2006, kde ho predstavili ruskému obchodníkovi Vjačeslavovi Dreminovi. Ten poskytoval finančné služby Rusom, ktorí chceli previesť financie do zahraničia. Oficiálny systém však bol veľmi byrokratický. Dremin požiadal Rebassa, aby pôsobil ako jeho správca vo Viedni a pomohol presunúť peniaze rýchlejšie. Čoskoro začali dva viedenské bankové účty patriace do rakúskej spoločnosti Schulhof Investigation (neskôr premenované na Sostegno) dostávať veľké sumy od spoločností zastúpených Dreminom spolu s pokynmi, kam ich poslať.
Europol pomohol rozbiť dva gangy zapojené do prania špinavých peňazí
Rebasso pracoval v mene troch poisťovacích spoločností registrovaných v Dagestane. Časť peňazí mala byť zločineckého pôvodu. Jednu zo spoločností zastúpených Dreminom, Národné poistenie riadil ruský podnikateľ Maxim Vedenin. (V roku 2011 bol odsúdený na 19 rokov za lúpež a za vraždy dvoch prostitútok.) Vedeninova spoločnosť predtým dostala peniaze zo známeho podvodu s palivom na moskovskom letisku Šeremetevo, ktoré odkrylo OCCRP v roku 2012. Medzi rokmi 2003 a 2008 najfrekventovanejšie moskovské letisko kúpilo palivo prostredníctvom dlhého reťazca sprostredkovateľov, čo výrazne zvýšilo jeho náklady. Vyššie náklady na palivo znamenali aj vyššie ceny leteniek pre cestujúcich.
Aj palivo sa dalo vyprať
Časť peňazí vygenerovaných systémom vyprala Práčka Trojka. Vedeninova spoločnosť National Insurance dostala časť z výnosov a poslala ich spoločnosti Rebasso. Právnik poslal finančné prostriedky Práčke Trojka. Počas toho istého obdobia od decembra 2006 do marca 2007 poslal na účty spoločnosti Nixford a Industrial Trade Corp 19,4 milióna dolárov. Na falošných faktúrach uviedol, že kúpil „spotrebný tovar“ od Práčky Trojka alebo jednoducho platil „účty“.
Podobné finančné machinácie sa dejú aj v susednom Česku. Cez podvodnú „ruskú pračku značky Trojka“ doputovalo na české účty rôznych jednotlivcov i firiem 4 113 platieb v celkovej výške 232 835 724 eur. Bankové platby monitorujú takzvané povinné osoby – inštitúcie, ktoré by mohli byť zneužité na pranie peňazí, okrem iného teda banky. Každý podozrivý pohyb by mali hlásiť Finančnému analytickému úradu (FAÚ). „Takto nastavený systém považujeme za veľmi efektívny a s ohľadom na aktuálnu situáciu (medializované kauzy Deutsche Bank, Danske Bank, ruská pračka atď.) sa nedomnievame, že by niektorá z povinných osôb situáciu okolo podobných transferov podcenila. A to i s ohľadom na výšku sankcií,“ tvrdí riaditeľ FAÚ Libor Kazda.
Uvidíme.
