CATANIA/PRAHA - Najaktívnejšia európska sopka, sicílska Etna, priniesla najhoršia skazu pred 350 rokmi, 8. marca 1669, kedy jej obrovská erupcia spôsobila smrť dvadsiatich až stotisíc ľudí a zničila široké okolie, čiastočne i mesto Catania.
Pod nemeckým jazerom vrie vulkán: Vedci nebezpečenstvo výbuchu odmietajú, ale...
Ďalšie výnimočné erupcie Etny sa odohrali v roku 1910, kedy sa vytvorilo 23 nových kráterov, v roku 1917, kedy láva tryskala do výšky až 800 metrov, a v roku 1923 - po tejto erupcii láva vydržala byť horúca 18 mesiacov. Nasledovali erupcie v rokoch 1928, 1954, 1964, 1971, 1974, 1978, 1979, 1981, 1983, 1985, 1986, 1992, 2000, 2001, 2002, 2004, 2006, 2007, 2008, 2011 a 2015. V súčasnosti je sopka činná v podstate nepretržite.
Etna, ležiaca na východnom pobreží ostrova Sicília, je jednou z najaktívnejších sopiek aj na svete a prejavuje sa celou škálou typov sopečných erupcií od strombolského po pliniovský. Najstaršie záznamy o jej erupciách pochádzajú už zo staroveku. Sopku v roku 2013 zapísali medzi prírodné pamiatky Svetového dedičstva UNESCO.
Na Zemi sa nachádza asi 1500 známych sopiek, 600 z nich je považovaných za aktívne a ľudia sa ich právom obávajú. Podľa niektorých triezvych odhadov zahynulo za posledných päťsto rokov v dôsledku sopečných výbuchov okolo 200-tisíc ľudí.
Za najničivejší v dejinách je považovaný výbuch sopky Tambora na indonézskom ostrove Sumbawa v apríli 1815, kedy prišlo o život 92-tisíc ľudí. Najtragickejší sopečný výbuch minulého storočia sa odohral pred sto rokmi, 8. mája 1902 na ostrove Martinik, kde sopka Mount Pelée zahubila približne 30-tisíc osôb a úplne zničila mesto St. Pierre.
