CARACAS - Ťažkostiam čeliaci venezuelský líder Nicolás Maduro odkázal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že odíde z Bieleho domu "poškvrnený krvou", ak bude trvať na presadzovaní "špinavého" imperialistického sprisahania s cieľom zosadiť ho. Informoval o tom v pondelok denník The Guardian.
"Zastav sa, Trump! Ukonči to ihneď! Dopúšťaš sa chýb, pre ktoré opustíš prezidentský úrad s krvou na rukách. Prečo chceš zopakovať Vietnam?" varoval Maduro v rozhovore so španielskym novinárom Jordim Évoleom.
Maduro zároveň odmietol výzvy európskych krajín na nové voľby. "Neprijímame ultimátum od nikoho. Odmietam teraz vypísať voľby - budú sa riadne konať až v roku 2024. Nestaráme sa o to, čo hlása Európa. Nemôžete zakladať medzinárodnú politiku na ultimátach; to je prax impérií a koloniálnych čias," prízvukoval.
Desaťtisíce venezuelských demonštrantov počas víkendu vyšli do ulíc hlavného mesta Caracas a dožadovali sa odstúpenia prezidenta, ktorý priviedol túto na ropu bohatú juhoamerickú krajinu k hospodárskemu kolapsu a humanitárnej kríze.
Maduro, ktorý sa dostal k moci po smrti svojho politického mentora Huga Cháveza v roku 2013, však v televíznom interview naznačil, že sa nechystá nikam odísť. "Ak nás severoamerické impérium napadne, budeme sa musieť brániť. Nikdy nevydáme Venezuelu bez boja," uviedol venezuelský prezident.
Podľa odhadov OSN utiekli z krajiny do zahraničia už viac než tri milióny obyvateľov, snažiac sa vyhnúť hyperinflácii, nedostatku potravín, liekov, zdravotníckej starostlivosti a pretrvávajúcej neistote. Táto bilancia sa má v priebehu tohto roka zvýšiť na viac než päť miliónov ľudí, uzatvára britské periodikum.
Aj Poľsko a Chorvátsko uznali Guaidóa
Poľsko aj Chorvátsko sa pridali v pondelok k vyše desiatim štátom Európskej únie a uznali lídra venezuelskej opozície Juana Guaidóa za dočasného prezidenta juhoamerickej krajiny. Informovala o tom agentúra AP. Chorvátske ministerstvo zahraničných vecí vo svojom stanovisku uviedlo, že "dôrazne odsudzuje porušovanie ľudských práv a princípov právneho štátu" zo strany venezuelského prezidenta Nicolása Madura.
Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády vo Venezuele na ďalšie šesťročné obdobie. Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Washington ho okamžite uznal a Madura označil za nelegitímnu hlavu štátu. Legitimitu Guaidóa následne uznala tiež Kanada, Izrael i väčšina latinskoamerických krajín. Madura naopak podporili krajiny ako Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia.
Niekoľko krajín EÚ následne Madura varovalo, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, uznajú lídra opozície a predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa za dočasného prezidenta. Stanovené ultimátum vypršalo v nedeľu, pričom Maduro výzvu na nové voľby odmietol.
Viaceré európske krajiny tak v pondelok uznali Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely a vyzvali ho, aby vypísal nové prezidentské voľby. Pred Poľskom a Chorvátskom tak dosiaľ urobilo 14 členských štátov EÚ: Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Švédsko.
OSN sa v rozhovoroch o Venezuele nepridá na žiadnu stranu
Organizácia Spojených národov sa v nadchádzajúcich rozhovoroch zameraných na riešenie venezuelskej krízy nepridá na stranu nijakej zo zúčastnených skupín. Oznámil to v pondelok generálny tajomník OSN António Guterres. Odmietol tak pozvanie na stretnutie tzv. neutrálnych krajín, ktoré sa má tento týždeň konať v uruguajskej metropole Montevideo, informovala agentúra AFP.
Konferencia medzinárodnej kontaktnej skupiny zloženej z krajín Európskej únie a Latinskej Ameriky sa má prvýkrát konať vo štvrtok 7. februára. Kladie si za cieľ podporu dialógu medzi venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom a opozičným lídrom a predsedom venezuelského parlamentu Juanom Guaidóm, ktorého za dočasného prezidenta Venezuely uznali už mnohé európske a latinskoamerické krajiny, ako aj USA, Kanada či Izrael. Mexiko a Uruguaj dúfali, že sa na nej zúčastní i Guterres, priblížila AFP.
"Sekretariát OSN sa rozhodol, že nebude súčasťou nijakej z týchto skupín, aby tak dodal dôveru našej nepretržitej ponuke na pomoc (obom) stranám a bol schopný pomôcť im na ich žiadosť s hľadaním politického riešenia," povedal Guterres. Dodal, že krízu vo Venezuele sleduje "s veľkými obavami", pričom diskutoval o rôznych iniciatívach, ktoré predložili zainteresované krajiny.
Guterres sa minulý týždeň stretol s mexickým veľvyslancom pri OSN Juanom Josém Gómezom Camachom, ktorý povedal, že zámerom nadchádzajúcej konferencie kontaktnej skupiny v Montevideu je ponúknuť "všetkým zainteresovaným stranám šancu na dialóg".
Vo štvrtok 7. februára sa v Mondevideu v Uruguaji prvýkrát stretne medzinárodná kontaktná skupina zložená z krajín Európskej únie a Latinskej Ameriky, ktorá si klade za cieľ vyriešiť politickú krízu vo Venezuele. Stretnutie bude na úrovni ministrov.
Stretnú sa na ňom zástupcovia Európskej únie a ôsmich členských krajín (Francúzska, Holandska, Nemecka, Portugalska, Španielska, Švédska, Talianska, Británie) so zástupcami krajín Latinskej Ameriky (Bolívie, Ekvádoru, Kostariky a Uruguaja).
