MOSKVA - Rusko pozastaví plnenie Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu po tom, ako Spojené štáty v piatok ohlásili odstúpenie od tejto bilaterálnej dohody. Oznámil to v sobotu ruský prezident Vladimir Putin s tým, že jeho krajina tiež začne výskum a vývoj nových typov rakiet. Informovali o tom agentúry AFP, AP a Interfax.
Putin uviedol, že Moskva urobí to isté, čo Washington, ktorý podľa svojho piatkového oznámenia začne proces odstúpenia od INF v sobotu a ukončí ho za šesť mesiacov. Zmluvu INF podpísali obe krajiny v roku 1987 ako kľúčový dohovor o obmedzení zbrojenia vrátane hromadenia jadrových zbraní z obdobia studenej vojny.
Spojené štáty odstúpili od historickej raketovej dohody s Ruskom
"Naši americkí partneri oznámili, že pozastavujú svoju účasť na tejto dohode, a my tiež pozastavujeme našu účasť," povedal Putin vo vyjadrení vysielanom v televízii. Na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a ministrom obrany Sergejom Šojguom ruský líder tiež uviedol, že Moskva nebude iniciovať ďalšie rozhovory o odzbrojení s Washingtonom. "Počkáme, kým naši partneri dospejú dostatočne na to, aby s nami viedli rovnocenný a zmysluplný dialóg o tejto dôležitej téme," vyhlásil Putin.
Vývoj nových striel
Šéf Kremľa okrem toho nariadil vývoj nových striel stredného doletu, zdôraznil však, že Rusko ich vo svojej európskej časti ani inde nerozmiestni, pokým tak neurobia aj Spojené štáty. Ak by Washington po odstúpení od dohody INF umiestnil ďalšie rakety v Európe, Rusko by reagovalo recipročne, pričom tie európske krajiny, ktoré by súhlasili s americkými strelami na svojom území, by boli ohrozené ruským útokom, vyplýva podľa agentúry AFP z vyjadrení Putina.
Obvinenia z porušovania dokumentu
Zmluvu INF podpísali 8. decembra 1987 vtedajší lídri Sovietskeho zväzu a USA Michail Gorbačov a Ronald Reagan. Zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 1988, vyriešila krízu okolo sovietskych rakiet s jadrovými hlavicami, namierených na západné metropoly. Obom stranám zakázala okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny.
Washington v uplynulých rokoch viackrát obvinil Moskvu z porušovania tohto dokumentu. Kremeľ však tieto tvrdenia odmieta a vyhlasuje, že zmluvy INF sa nepridržiavajú Spojené štáty.
USA formálne odstúpili
Spojené štáty v sobotu formálne odstúpili od Zmluvy o jadrových zbraniach stredného doletu (INF). Ako oznámil vo Washingtone americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, dôvodom je to, že druhá strana zmluvy, teda Rusko, túto zmluvu porušuje, a neprestala s jej porušovaním ani počas dvojmesačnej lehoty, ktorá uplynula, odkedy Američania oznámili svoj zámer od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie Spojených štátov od zmluvy nadobudne platnosť po šiestich mesiacoch od dnešného oznámenia, teda 2 júla tohto roku.
(Zdroj: SITA/AP Photo/Susan Walsh)
Spojené štáty sa "neskutočne dlhý čas snažili zmluvu uchovať pri živote", ale Rusko "naďalej popiera, že jeho raketový systém, ktorý je s ňou v rozpore, túto zmluvu porušuje," uviedol v sobotu Pompeo. Postup Ruska podľa neho "ohrozil základné záujmy Spojených štátov a Spojené štáty už nemôžu byť naďalej obmedzované zmluvou, ktorú Rusko otvorene porušuje".
Čína vyzvala USA a Rusko na zachovanie dohody
Čína vyzvala v sobotu Washington, aby rokoval s Ruskom namiesto odstupovania od dohody o jadrových zbraniach, ktorú vláda prezidenta Donalda Trumpa vníma ako obmedzujúcu pri súperení s Pekingom a Moskvou. Informovala o tom agentúra AP. Čínske ministerstvo zahraničných vecí súčasne vylúčilo rokovania o novej multilaterálnej dohode, ktorá by nahradila americko-ruskú Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF).
Piatkové rozhodnutie USA o odstúpení od INF by mohlo mať "nepriaznivé následky", uvádza sa v stanovisku čínskeho ministerstva, odrážajúcom varovania pred novými pretekmi v zbrojení. Rusko medzičasom v sobotu oznámilo, že v prípade INF bude postupovať rovnako ako USA - pozastaví plnenie tejto zmluvy a odstúpenie od nej zavŕši za šesť mesiacov.
Trump obviňuje Moskvu z porušovania zmluvy z roku 1987, považuje ju však zároveň za prekážku pri čelení rastúcemu vojenskému potenciálu Číny, približuje AP. Peking má štvrtý najväčší jadrový arzenál zahŕňajúci asi 280 nukleárnych hlavíc. USA ich majú približne 6450 a Rusko 6850, vyplýva z údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI). Peking pritom vynakladá značné prostriedky na vývoj balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu, ktoré budú mať dlhší dolet.
"Čína je proti odstúpeniu USA (od INF) a vyzýva USA a Rusko, aby náležite vyriešili svoje spory konštruktívnym dialógom," píše sa vo vyhlásení čínskeho ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého INF zohráva "významnú úlohu" pri "zabezpečovaní globálnej strategickej rovnováhy".
