CARACAS - Venezuelský prezident Nicolás Maduro odmietol v nedeľu výzvy viacerých krajín Európskej únie, aby do ôsmich dní oznámil termín novej voľby hlavy štátu. V rozhovore pre stanicu CNN Türk zároveň Maduro povedal, že jeho krajina "nie je pripútaná" k Európe.
"Mali by stiahnuť toto ultimátum. Nik nám nemôže dávať ultimátum," povedal v rozhovore. "Venezuela nie je pripútaná k Európe. Toto je úplná nehanebnosť," dodal Maduro a výzvy európskych krajín označil za "chybu". Niekoľko krajín EÚ, konkrétne Británia, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, varovalo v sobotu Madura, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, uznajú za dočasného prezidenta lídra opozície a predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa.
Aj samotná EÚ prostredníctvom vyhlásenia svojej vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci Federici Mogheriniovej vyzvala, na čo najrýchlejšie konanie slobodných, transparentných a dôveryhodných prezidentských volieb vo Venezuele. Požadovala tiež vytvorenie vlády, ktorá reprezentuje skutočnú vôľu občanov tejto juhoamerickej krajiny. Predseda venezuelského Národného zhromaždenia a opozičný vodca Juan Guaidó sa v stredu na masovej demonštrácii opozície vyhlásil za dočasného venezuelského prezidenta. Jeho legitimitu odvtedy uznali Spojené štáty, Kanada i väčšina latinskoamerických krajín. Na strane Madura naopak stoja Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia.
Maduro v nedeľňajšom rozhovore pre CNN Türk uviedol, že Guaidó "porušil ústavu". Zároveň obvinil Washington "z pokusu o prevrat" vo Venezuele. "Všetko čo sa deje je prepojené s Amerikou. Útočia na nás a myslia si, že Venezuela patrí im," povedal. Maduro povedal, že je "otvorený dialógu", podľa jeho slov je ale nepravdepodobné, že by došlo k jeho stretnutiu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. "Nie je to nemožné, ale je to nepravdepodobné. Donaldovi Trumpovi som poslal množstvo správ," dodal v tejto súvislosti.
Nicolás Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády na ďalšie šesťročné obdobie. Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Washington ho okamžite uznal a Madura označil za nelegitímnu hlavu štátu.
Izrael uznal opozičného lídra Guaidóa za prezidenta
Izrael v nedeľu oficiálne uznal predsedu venezuelského Národného zhromaždenia a opozičného vodcu Juana Guaidóa za prezidenta Venezuely. Podľa agentúry AFP to uviedol izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Predseda izraelskej vlády príslušné rozhodnutie oznámil prostredníctvom videozáznamu zverejneného na internete. Uviedol v ňom, že jeho krajina sa pripája k USA, Kanade, a množstvu latinskoamerických krajín, ktoré už legitimitu Guaidóa uznali.
Predseda venezuelského parlamentu Juan Guaidó sa v stredu na masovej demonštrácii opozície vyhlásil za dočasného venezuelského prezidenta. Jeho legitimitu následne uznali Spojené štáty, Kanada i väčšina latinskoamerických krajín. Na strane venezuelského prezidenta Nicolás Madura naopak stoja Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia.
Niekoľko krajín EÚ, konkrétne Británia, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, zároveň v sobotu Madura varovalo, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, taktiež uznajú Guaidóa za dočasného prezidenta. Aj samotná EÚ vyzvala na čo najrýchlejšie konanie slobodných, transparentných a dôveryhodných prezidentských volieb vo Venezuele.
Pápež vyzval na pokojné riešenie krízy vo Venezuele
Pápež František vyzval v nedeľu na pokojné a spravodlivé riešenie súčasnej politickej krízy vo Venezuele. Pripustil pritom, že tamojšia situácia je naozaj vážna a vyjadril svoju spoluúčasť s Venezuelčanmi, informovala agentúra AP. Pápež sa počas návštevy stredoamerickej Panamy modlil za "spravodlivé a pokojné riešenie súčasnej krízy, ktoré by bralo ohľad na ľudské práva a ktorého výlučným cieľom by bolo dobro všetkých ľudí".
Vatikán zatiaľ neuviedol, či uzná venezuelského opozičného vodcu Juana Guaidóa za legitímneho prezidenta Venezuely. Pred niekoľkými rokmi sa Vatikán neúspešne pokúšal o sprostredkovanie dohody medzi vládnucimi venezuelskými socialistami a opozíciou, ktorú podporuje mnoho tamojších biskupov.
Kremeľ poprel správy o ruských žoldnieroch
Kremeľ v nedeľu poprel medializované správy o ruských žoldnieroch, ktorí majú vo Venezuele chrániť tamojšieho prezidenta Nicolása Madura. Informovala o tom agentúra AFP. Správy o ruských žoldnieroch vo Venezuele priniesli v posledných dňoch viaceré ruské i zahraničné médiá. Má ísť o zamestnancov súkromných vojenských spoločností z Ruska, ktorí majú v čase eskalujúcej politickej krízy pomáhať venezuelskému socialistickému prezidentovi.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však pravdivosť týchto informácií poprel. Na otázku, či Madura ochraňuje 400 ruských bojovníkov, odpovedal slovami: "Samozrejme, že nie". Podobne reagoval aj ruský veľvyslanec v Caracase. Podľa agentúry Reuters sú ruskí žoldnieri vyslaní do Venezuely spojení s tzv. Vagnerovou skupinou, ktorej členovia, väčšinou bývalí vojaci, bojovali tajne v Sýrii či na Ukrajine.
Mali sa podieľať aj na bojoch v Stredoafrickej republike, Jemene či v Líbyi. Úlohou žoldnierov vo Venezuele je údajne chrániť Madura pred pokusmi opozičných sympatizantov v jeho vlastných bezpečnostných zložkách, aby ho zadržali.
