CARACAS - Už 26 obetí na životoch si od pondelka vyžiadala najnovšia vlna nepokojov vo Venezuele. Vodca opozície, predseda parlamentu Juan Guaidó, sa v stredu vyhlásil za úradujúcu hlavu štátu. Doterajší prezident Nicolás Maduro jeho krok označil za pokus o štátny prevrat. Tento postoj zastáva tiež venezuelská armáda. Guaidó dnes uviedol, že zváži amnestiu autoritárskeho prezidenta Madura a jeho spojencov, pokiaľ mu pomôžu vo Venezuele nastoliť demokraciu, napísala agentúra AP.
Podľa štvrtkového vyhlásenia Venezuelského pozorovateľského centra pre výskum spoločenských konfliktov (VPCVSK) si najnovšie protesty vo Venezuele vyžiadali už najmenej 26 obetí na životoch. Súčasná vlna nepokojov sa v krajine spustila po tom, ako sa v pondelok vzbúrila proti vláde socialistického prezidenta Nicolása Madura skupina vojakov na veliteľskom stanovišti severne od Caracasu.
USA v reakcii na udalosti posledných dní vo štvrtok oficiálnou cestou požiadali o zasadnutie BR OSN s cieľom "prediskutovať prebehajúcu krízu vo Venezuele". Washington vyzval na neverejné rokovanie členov BR OSN už túto sobotu.
V posledných dňoch sa po celej Venezuele konali demonštrácie s cieľom dosiahnuť odstúpenie Madura z funkcie. V stredu sa líder opozície Juan Guaidó vyhlásil za dočasného prezidenta tejto juhoamerickej krajiny. Jeho legitimitu ako nového venezuelského prezidenta už okrem USA uznali - s výnimkou Mexika - všetky štáty patriace do tzv. limskej skupiny, ktorú tvoria najmä latinskoamerické krajiny. Na stranu Madura sa dosiaľ otvorene postavili Rusko, Mexiko, Bolívia, Turecko a Kuba, ako aj Irán.
Návrhy opustiť krajinu
Americká vláda nariadila vo štvrtok niektorým svojim diplomatom vo Venezuele opustiť túto krajinu, a to z bezpečnostných dôvodov. Veľvyslanectvo nechala otvorené, informovala agentúra AP. Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí sa opustenie krajiny týka menej významných diplomatov a personálu ambasády.
Podľa agentúry AFP venezuelský prezident Nicolás Maduro vo štvrtok nariadil zatvorenie venezuelského veľvyslanectva a konzulátov v USA a návrat všetkých diplomatov do vlasti. Zároveň Spojené štáty obvinil z toho, že tlačia opozičného lídra Juana Guaidóa, ktorý sa v stredu vyhlásil za dočasného prezidenta Venezuely, do pokusu o štátny prevrat.
Maduro v stredu oznámil, že jeho vláda prerušuje diplomatické vzťahy s USA a americkým diplomatom dal 72 hodín na to, aby opustili krajinu. Reagoval tak na rozhodnutie Spojených štátov uznať legitimitu Guaidóa. Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo však reagoval slovami, že Maduro nemá kompetencie na to, aby prerušil diplomatické vzťahy so Spojenými štátmi a vyhostil amerických diplomatov.
"Spojené štáty neuznávajú Madurov režim ako vládu Venezuely... V dôsledku toho nemá podľa Spojených štátov bývalý prezident Nicolás Maduro právnu autoritu na prerušenie diplomatických vzťahov so Spojenými štátmi alebo označenie našich diplomatov za nežiaduce osoby (persona non grata)," dodal Pompeo vo vyhlásení.
Spojené štáty, Kanada a hlavné juhoamerické krajiny v stredu uznali Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely. Maduro označil tento krok za pokus o prevrat organizovaný Washingtonom a prerušil diplomatické styky s USA.
Maduro sa dočkal podpory od Ruska, Mexika, Bolívie, Iránu, Kuby, Nikaraguy a Turecka, zatiaľ čo Čína vyzvala na vyriešenie všetkých nezhôd mierovou cestou a vyslovila sa proti vonkajšiemu zasahovaniu do vnútorných záležitostí krajiny.
Jasný postoj Nemcov
Nemecko je na strane venezuelského opozičného lídra Juana Guaidóa, vyhlásil vo štvrtok nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas. Informovala o tom agentúra Reuters. "Pokiaľ ide o Venezuelu, nie sme neutrálni. Podporujeme Národné zhromaždenie, ktoré je volené ľuďmi. Maduro nemá demokratickú legitimitu ako prezident," napísal Maas na mikroblogovacej sociálnej sieti Twitter.
Pre televíznu stanicu Deutsche Welle (DW) zas Maas uviedol: "Sme na strane Guaidóa." Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert predtým vyhlásil, že "venezuelský ľud sa odvážne zaviazal k slobodnej budúcnosti svojej krajiny". "To si vyžaduje politický proces, ktorý povedie k slobodným a dôveryhodným voľbám. Demokraticky zvolené Národné zhromaždenie zohráva v tom osobitnú úlohu," dodal Seibert.
Spojené štáty vo štvrtok požiadali o verejné zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN v prípade situácie vo Venezuele - deň po tom, čo uznali Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely a naliehali na ďalšie krajiny, aby urobili to isté. Po tom, čo sa Guaidó v stredu vyhlásil za dočasného prezidenta, venezuelský prezident Nicolás Maduro oznámil, že jeho vláda prerušuje diplomatické vzťahy s USA. Americkým diplomatom dal 72 hodín na to, aby opustili krajinu.
Amnestia Madurovi
Venezuelský opozičný vodca Juan Guaidó vo štvrtok vyhlásil, že zváži udelenie amnestie prezidentovi Nicolásovi Madurovi a jeho spojencom, ak pomôžu vrátiť Venezuele demokraciu. Informovala o tom v piatok agentúra AP. Išlo o prvé verejné vyhlásenie Guaidóa - predsedu Národného zhromaždenia - po tom, čo sa v stredu vyhlásil za dočasného prezidenta Venezuely.
Guaidó uviedol, že amnestia je na stole pre každého, kto je ochotný pomôcť vrátiť Venezuele ústavný poriadok. Maduro však nevykazuje žiadne známky vzdania sa moci. Tvrdí, že bol demokraticky zvolený, dodala AP.
Spojené štáty, Kanada a hlavné juhoamerické krajiny v stredu uznali Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely. Maduro označil tento krok za pokus o prevrat organizovaný Washingtonom a prerušil diplomatické styky s USA. Maduro sa dočkal podpory od Ruska, Mexika, Bolívie, Iránu, Kuby, Nikaraguy a Turecka, zatiaľ čo Čína vyzvala na vyriešenie všetkých nezhôd mierovou cestou a vyslovila sa proti vonkajšiemu zasahovaniu do vnútorných záležitostí krajiny.
EÚ pracuje na návrhu výzvy voči Madurovi
Členské štáty Európskej únie pracujú na návrhu výzvy voči venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi, aby vyhlásil skoré voľby, a niektorí požadujú aj uznanie Juana Guaidóa za dočasného prezidenta, ak Maduro na výzvu nezareaguje. V piatok o tom informovali diplomati. "Chceme okamžité zvolanie volieb v blízkej budúcnosti," povedal jeden diplomat tlačovej agentúre AFP po stretnutí veľvyslancov Európskej únie, ktorí diskutovali o znení novej a prísnejšej deklarácie.
Ďalší diplomat EÚ povedal, že Francúzsko navrhlo zorganizovanie volieb do týždňa, ktoré by monitorovali medzinárodní pozorovatelia. Obaja diplomati uviedli, že niekoľko krajín EÚ navrhuje uznanie predsedu venezuelského parlamentu Guaidóa za dočasného prezidenta, ak Maduro voľby nevyhlási. Guaidó, opozičný líder, sa už sám vyhlásil za prezidenta.
"Návrh dať pred uznaním túto podmienku má už mnoho podporovateľov," povedal diplomat a medzi podporovateľmi vymenoval Francúzsko, Nemecko, Britániu a Dánsko, ktoré sa pridali k Španielsku. Španielsky minister zahraničných vecí Josep Borrell v piatok už skôr verejne žiadal Európsku úniu, aby uznala Guaidóa za dočasného prezidenta, ak nebudú vo Venezuele urýchlene zvolané voľby.
Podľa tohto scenára by potom nové voľby zorganizoval parlament, povedal Borrell. Španielsky minister vyhlásil, že "vyslanie jasného nového signálu od EÚ má silnú podporu" a nasledoval by po tom stredajšom. Šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová v mene 28-člennej Únie povedala, že hlas venezuelského ľudu "nemožno ignorovať", a vyzvala na "slobodné a dôveryhodné voľby".
Mexiko sa ponúklo, že bude robiť sprostredkovateľa v kríze vo Venezuele
Mexiko je ochotné robiť sprostredkovateľa medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri hľadaní riešenia politickej krízy v juhoamerickej krajine. Vyhlásil to v piatok mexický prezident Andrés Manuel López Obrador, ktorého citovala tlačová agentúra DPA.
Mexiko vezme na seba túto úlohu pod podmienkou, že obe strany o to požiadajú, povedal López Obrador na tlačovej konferencii. Venezuelský prezident Nicolás Maduro vo štvrtok privítal návrh Mexika a Uruguaja, že pomôžu spustiť rokovania, ktoré by zabránili stupňovaniu násilia vo Venezuele.
Guaidó odmietol Madurovu ponuku
Venezuelský opozičný líder Juan Guaidó v piatok vyhlásil, že sa nezúčastní na "falošnom dialógu" s prezidentom krajiny Nicolásom Madurom. Ten predtým vyhlásil, že je pripravený stretnúť sa so svojím rivalom v zápase o najvyšší úrad, informuje tlačová agentúra AFP. Obaja zvádzajú mocenský zápas, keďže Guaidó (35), ktorý je predsedom venezuelského parlamentu s opozičnou väčšinou, sa v stredu vyhlásil za "dočasného prezidenta", tvrdiac, že Madurova januárová inaugurácia do ďalšieho šesťročného funkčného obdobia na čele štátu bola nelegitímna.
Maduro (56) uviedol, že je otvorený rozhovoru s Guaidóom. "Som pripravený viesť národný dialóg - dnes, zajtra, vždy. Ak sa musím stretnúť s týmto mladým mužom, pôjdem," vyhlásil na tlačovej konferencii ľavicový líder. Guaidó však rýchlo jeho ponuku odmietol. "Keď nemajú to, čo chcú dosiahnuť represiou, ponúkajú nám falošný dialóg. Chcem, aby bolo celému svetu aj tomuto režimu jasné, že nikto z nás nepristúpi na falošný dialóg," zdôraznil.
Guaidóa uznali za dočasného lídra štáty ako USA, avšak Madurovi spojenci vrátane Ruska a Číny nie. Niektoré z tejto skupiny vrátane Mexika však vyzvali obe strany, aby pristúpili k rokovaniam. Mexiko sa ponúklo, že bude rozhovory hostiť. Mexiko je najväčšou krajinou Latinskej Ameriky, ktorá stále podporuje Madura.
Generálny tajomník OSN António Guterres taktiež vyzval vo štvrtok na rozhovory oboch súperiacich strán so zámerom "predísť eskalácii, ktorá povedie ku konfliktu, ktorý by bol katastrofou pre venezuelský ľud, ako aj pre celý región". Guaidó ale neprejavil žiadne známky toho, že je pripravený pristúpiť na kompromis, a vyzval na "veľkú demonštráciu", ktorá sa má konať na budúci týždeň. Prisľúbil, že ľud zostane v uliciach dovtedy, kým Maduro neodstúpi.
