BANGKOK – Minulé leto sa stratilo chlapčenské futbalové družstvo spolu s trénerom v podzemnej jaskyni. Nikto nevedel, či sú nažive, nekonečných deväť dní. Tisíce ľudí, vrátane thajských špeciálnych jednotiek, potápačov z celého sveta a miestnych obyvateľov, pomáhalo pri záchranných prácach stratených športovcov. Keď chlapcov konečne našli a zabezpečili prísun jedla a starostlivosti, stále nebolo jasné, ako ich dostať domov k rodičom. Záchranári nakoniec vymysleli riskantný plán. Vystrašeným rodičom a médiám klamali, aby nevyvolali ďalšiu paniku. Tvrdili, že chlapcov trénujú potápanie, aby sa boli schopní s pomocou dostať von. Ozajstný plán záchrany sa ale verejnosť dozvedela až o niekoľko mesiacov. Chlapcov nadrogovali a zviazali im ruky.
Minulý rok v lete celý svet sledoval dramatickú záchrannú akciu dvanástich chlapcov a ich futbalového trénera. Chlapci sa stratili v podzemnom jaskynnom systéme na severe Thajska na konci júna. Rozbehla sa obrovská medzinárodná záchranná akcia, pri ktorej pomáhali odborníci a potápači z celého sveta. Futbalisti boli nezvestní 9 dní, kým ich našli potápači. Ďalších 8 dní trvalo, kým sa poslední chlapci dostali na povrch.
Investigatívny novinár Liam Cochrane vyspovedal záchranárov aj chlapcov a prišiel s neuveriteľným zistením, informuje Daily Mail. Záchranári sa uchýlili k milosrdnému klamstvu, aby chlapcov zachránili. Médiám aj vystrašeným rodičom tvrdili, že chlapcov učia potápať sa, aby ich dostali z jaskyne. Pravda však je úplne inde. Záchranári chlapcov nadrogovali a spútali.
Výlet, ktorý ich takmer stál život
Chlapci z miestneho futbalového tímu „Divokí kanci“ a ich tréner sa vybrali do jaskynného komplexu Tham Luang na severe Thajska v sobotu 23. júna. Spravili si výlet, aby preskúmali tajomné podzemné priestory, ktoré sa skrývajú pod horami miestnymi obyvateľmi nazývané Doi Nang Non, alebo Hory spiacej dámy.
Mysleli si, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo, lebo jaskyne sú uzavreté kvôli monzúnovým dažďom až od júla do októbra. Na ich smolu ale začalo pršať o čosi skôr a porézny vápenec začal nasávať vodu ako špongia a jaskynné chodby sa rýchlo naplnili vodou. V jaskyni zišli výletníci príliš hlboko a už sa nedokázali dostať von. Voda, piesok a kamene im zatarasili cestu. Mali so sebou len baterky a nič viac.
Keď sa zotmelo, rodičia sa ich vybrali hľadať, ale narazili iba na troch strážcov parku. Jeden z nich im so slzami v očiach povedal, že im nemohli pomôcť. Kvôli vode sa dostali len po križovatku chodieb, kde našli sandále. Vystrašených rodičov sa strážnici pokúsili upokojiť. Povedali im, že kto sa stratí v jaskyni, prežije. Sú tam vysoké brehy, kde sa dá schovať, a voda na pitie. Medzičasom sa správa o nezvestnom futbalovom tíme rýchlo rozšírila. Prišli vojaci a policajti a tunel sa naplnil svetlom z reflektorov.
Hoci boli chlapci hladní aj smädní, neprepadali panike. Ich tréner na nich dával pozor a udržiaval morálku. Na miesto prišli aj špecialisti z thajskej armády, ale aj tí boli bezradní z podmienok vo vnútri. Na potápanie v jaskyni neboli pripravení. Snažili sa kopať v jaskyni a vodu odviesť, ale nijako neuspeli. Neustále pršalo a uväznení futbalisti sa presúvali dovnútra jaskyne za lepším miestom na úkryt. Aby nezomreli od smädu, olizovali vlhké steny jaskyne. Každý večer sa modlili a tréner ich naučil budhistickú meditáciu.
Celý svet prišiel na pomoc
Vonku sa začala organizovať záchranná akcia. Na miesto prileteli odborníci z Veľkej Británie, USA, Austrálie aj Číny. Tisíce vojakov a dobrovoľníkov kopalo tunely a odsávalo vodu, ale bez úspechu. Voda vyhrávala. Samotný thajský kráľ pomáhal s logistikou, poľná kuchyňa, ktorú poslal, denne varila tisíce porcií jedla. Medzitým v jaskyni chlapci už 9 dní hladovali. Záchranári sa začali obávať, že chlapcom sa v podzemí už nedá pomôcť.
Našťastie prestalo pršať a záchranári pokračovali v operácii. Odčerpávali vodu a v jaskyni inštalovali laná na ľahšie potápanie. Dvaja odvážni britskí potápači plávali ďalej ako všetci ostatní a na 9. deň sa stal malý zázrak. Okolo 20. hodiny večer jeden chlapec počul hlasy a zasvietil baterkou do temnoty. Na svoje obrovské prekvapenie zbadal dvoch mužov v potápačskom výstroji. Chlapci ich pozdravili a potápači zistili, že všetci sú nažive. Chlapci boli nezranení a relatívne zdraví, hoci na smrť vyhladovaní. Dobré správy sa rýchlo rozšírili do celého sveta.
Chlapcov našli živých, ale stále boli v nebezpečenstve
Vojenský lekár a traja vojaci sa vybrali za chlapcami so zásobami a lekárskym vybavením. Doktor začal zisťovať ich zdravotný stav a dostali prvé jedlo pod prísnym dohľadom. Napriek tomu ešte nebolo jasné, ako chlapcov vytiahnu na povrch. Všetci sa obrnili trpezlivosťou, chlapci boli pod dozorom, mali špeciálne potraviny a spoločnosť. Výsadkári ich dokonca naučili hrať šach s figúrkami vyrobenými z blata. Horšie bolo, že hlásili ďalší dážď a v jaskyni dochádzal kyslík.
Odborníkom bolo jasné, že chlapci sa nedokážu naučiť, ako sa majú správne potápať. Záchranári milosrdne klamali celému svetu, že deti trénujú, ale v skutočnosti svoj osud zverili do rúk špecialistom. Ako ošetrujúci lekári boli vybraní dvaja skúsení potápači – Richard Harris, ktorý pracoval ako anestetik a Craig Challen, bývalý veterinár. Obaja požiadali thajskú vládu o imunitu, pretože v prípade zlyhania by všetci dávali smrť futbalistov za vinu im. Chlapcom dali napísať listy rodičom pre prípad, že by sa ich nepodarilo zachrániť.
Milosrdné klamstvo a drogy
Harris sa rozhodol, že chlapcom podá rôzne druhy liekov, aby ich uspal a mohli ich preniesť do bezpečia. Najskôr dostali Xanax na upokojenie a potom ketamín, ktorý ich uspal a uvoľnil celé telo. Ketamín vyprchá z tela za hodinu a bolo treba ho každému chlapcovi pichnúť opakovane, pretože transport trval niekoľko hodín. Posledný liek bola injekcia atropínu, ktorý reguluje tvorbu slín, aby sa nezadusili v spánku.
Celá operácia bola mimoriadne riskantná, nikto nevedel, či bude úspešná. „Myslel som, že neexistuje šanca na úspech,“ neskôr priznal doktor Harris. Každému chlapcovi potápači nasadili dýchaciu masku a spútali mu ruky, aby si ju v panike nestrhol. Jeden potápač niesol jedného spiaceho chlapca. Museli plávať úzkymi zatopenými tunelmi, niektoré mali aj stovky metrov. Odpočívali v menších jaskyniach, ktoré neboli zatopené. Tam ich čakali ďalší potápači, ktorí im pomohli so spáčmi. Viac ako 100 ľudí pomáhalo pri záchrane chlapcov v jaskyni. Prvý deň vytiahli iba štyroch chlapcov, samotná operácia trvala tri dni.
Vďaka obrovskej snahe záchranárov, potápačov a vojakov bola nakoniec záchrana úspešná. Chlapci prejavili ohromnú rozvahu a pokoj. „Urobili všetko preto, aby sme ich dokázali zachrániť. Nevidel som ani jednu slzu ani záchvev strachu. Boli mimoriadne pokojní, silní a rozhodní mladí muži,“ pochválil ich Richard Harris. Všetkých malých futbalistov aj ich trénera odviezli do nemocnice, kde sa rýchlo uzdravili. Hory spiacej dámy si vyžiadali iba jednu obeť. Bohužiaľ, jeden pomocný thajský potápač zahynul v podzemnej temnote.
