BRUSEL - Francúzsko a Nemecko predložili vo štvrtok na Rade EÚ pre vnútorné záležitosti v Bruseli viacero návrhov, ktorými sa snažia posunúť vpred reformu európskeho azylového systému. Uviedli tlačové agentúry Reuters a AFP s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje.
Paríž a Berlín podľa týchto zdrojov - v snahe ukončiť bezvýchodiskovú situáciu, ktorá trvá viac ako dva roky - navrhli ostatným členským krajinám prijať niektoré "výnimky" z opatrení pre povinné rozdeľovanie žiadateľov o azyl v Európskej únii. Výnimky by mali byť poskytnuté za určitých podmienok: krajiny žiadajúce o výnimku by mali zdôvodniť každé obdobie, v ktorom požadujú odchýlky, a mali by prijať "alternatívne opatrenia" a prejaviť "významnú" solidaritu s ostatnými krajinami EÚ zahltenými hromadným príchodom žiadateľov o azyl.
Podľa dokumentu na základe francúzsko-nemeckého návrhu by takéto opatrenia zahŕňali napríklad dodatočné finančné príspevky do rozpočtu EÚ alebo financovanie rozvojových projektov v Afrike. Okrem toho tento návrh naznačuje, že bude musieť existovať dostatočne veľká skupina členských štátov, ktoré sa zúčastnia programov povinného presídlenia utečencov.
Agentúry Reuters a AFP upozornili, že navrhovaný princíp udeľovania výnimiek má presvedčiť krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré majú aj podporu Rakúska v ich odmietavom postoji voči akýmkoľvek relokáciám utečencov. Európska komisia vo svojom návrhu z roku 2016 hovorila, že program núdzových relokácií sa má uplatňovať len v časoch vypuklej migračnej krízy, porovnateľnej s tou z roku 2015. Sú však členské krajiny Únie, ktoré žiadajú prísnejší scenár v podobe trvalého mechanizmu rozdeľovanie žiadateľov o azyl a to nielen v čase krízy.
Francúzsko-nemecký návrh je súčasťou širšieho rámca pokusov o komplexnú reformu súčasného európskeho azylového systému (Dublinského nariadenia), čiže legislatívy, ktorá kladie zodpovednosť za riešenie žiadosti o azyl krajinám prvého vstupu z pohľadu migrantov. Najviac sa proti tejto zásade stavia Taliansko, ostatné členské štáty však snahy Ríma nepodporujú. Nemecko, ktoré bojuje s tzv. "sekundárnymi pohybmi" migrantov, čiže ich nekontrolovaným presúvaním z jednej členskej krajiny EÚ do druhej, žiada zaviesť "obdobie zodpovednosti" trvajúce desať rokov počas ktorého by migranti nemohli ľubovoľne meniť krajiny. Nemecko je podľa predloženého dokumentu na Rade ministrov údajne pripravené znížiť toto obdobie na osem rokov.
Podľa tlačových agentúr spoločný návrh francúzskej a nemeckej delegácie nie je nutné vnímať ako dokument, ktorý treba prijať či odmietnuť, ale skôr ako základ pre politické diskusie pred summitom EÚ naplánovanom na 13. až 14. decembra.
