BRUSEL - Európska komisia (EK) prijala v stredu dlhodobú strategickú víziu pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050 s názvom Čistá planéta pre všetkých. Uviedol to pred novinármi v Bruseli podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Stratégia ukazuje, ako môže EÚ viesť úsilie o klimatickú neutralitu investíciami do realistických technologických riešení, posilňovaním postavenia občanov a zosúlaďovaním činností v kľúčových oblastiach, ako sú priemyselná politika, financie či výskum, a zároveň sa postarať o prechod spravodlivý zo sociálneho hľadiska.
Šefčovič počas tlačovej konferencie upozornil, že ak nebudeme mať klímu pod kontrolou, život na našej planéte nebude bezpečný. To však podľa neho neznamená, že zníženie emisií by malo ísť na úkor životnej úrovne Európanov. EÚ je dôkazom toho, že popri znižovaní emisií možno budovať prosperitu, vytvárať kvalitné pracovné miesta na miestnej úrovni a zlepšovať životný štandard ľudí.
Podľa jeho slov sa Európa bude určite meniť, pričom cieľom novej stratégie je ukázať, že do roku 2050 je možné dosiahnuť klimaticky neutrálnu a prosperujúcu Európu. "Musíme už dnes rozmýšľať nad tým, aký bude svet v roku 2050," upozornil. Pripomenul, že Európania už teraz pociťujú, že sa im klíma vymyká spod kontroly, čoho dôkazom je aj séria záplav, dlhého sucha a požiarov v Európe. Len za minulý rok dosiahli náklady na vyrovnanie sa s nepriazňou klímy v EÚ okolo 300 miliárd eur. "Preto treba rozmýšľať nad tým, ako mať planétu, ktorá bude zdravá a postavená na klimaticky neutrálnej ekonomike," dodal.
Slovenský eurokomisár upozornil, že EÚ vysiela jasný signál a predstavuje scenáre, čo je potrebné robiť v ekonomike, v doprave a v oblasti nových technológií, aby sme sa ku klimatickej neutralite dopracovali. Podľa Šefčoviča týmto plánom nahráva do karát znižovanie nákladov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, čomu treba prispôsobiť energetickú infraštruktúru, a tiež zvyšujúci tlak verejnosti a miest na zaistenie čistého ovzdušia, čo je zasa úzko spojené so zavádzaním bezemisných zón a vývojom bezemisných vozidiel.
"A potom sú tu dramatické úspory. Každý rok EÚ míňa na dovoz fosílnych palív vyše 260 miliárd eur," zdôraznil Šefčovič. Ak by sa podarilo túto situáciu zmeniť - už v roku 2030 chce mať EÚ 70 percent energií z nízkouhlíkových zdrojov -, tak do roku 2050 možno hovoriť o usporených sumách vo výške dvoch až troch biliónov eur, pričom ideálne by bolo investovať takto ušetrené prostriedky do čistejších technológií.
Podľa slov eurokomisárky pre dopravu Violety Bulcovej by všetky druhy dopravy v EÚ mali prispieť k dekarbonizácii systému mobility. Súčasťou tohto systémového prístupu by mali byť autá s nízkymi a nulovými emisiami, posilnenie kapacity železničnej siete a účinnejšia organizácia dopravného systému založená na digitalizácii. Ďalšími prvkami systému sú alternatívne palivá či inteligentná infraštruktúra.
Cieľom dlhodobej stratégie z dielne EK nie je stanoviť ciele, ale vytvoriť víziu a načrtnúť smer, pripraviť sa na budúcnosť a inšpirovať a podporovať zainteresované strany, výskumných pracovníkov, podnikateľov a občanov, aby rozvíjali nové a inovatívne odvetvia, podniky a súvisiace pracovné miesta. Šefčovič spresnil, že eurokomisia teraz očakáva podnetné diskusie v členských štátoch Únie, ktoré by mali dospieť k tomu, že budúca exekutíva EÚ predloží OSN konkrétnu stratégiu, ako bude vyzerať Európa v druhej polovici 21. storočia. Cieľom je zabezpečiť, aby bol prechod na klimaticky neutrálnu EÚ sociálne spravodlivý a aby tiež zvýšil konkurencieschopnosť hospodárstva a priemyslu EÚ na svetových trhoch.
