Podľa prieskumov by mala voľby vyhrať Strana regiónov terajšieho premiéra Viktora Janukovyča. (Zdroj: ČTK)
KYJEV - Očakáva sa, že víťazom nedeľňajších predčasných parlamentných volieb na Ukrajine, sa stane Strana regiónov terajšieho premiéra Viktora Janukovyča.
Nepredpokladá sa však, že voľby ukončia krízu ukrajinskej politickej scény. Dôvodom je to, že výsledky sa nebudú výrazne líšiť od výsledkov predchádzajúcich volieb a nevzíde z nich jasný víťaz. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnil Kyjevský medzinárodný inštitút sociológov, získa premiérova strana približne 33 percent hlasov. Na druhom mieste by mal skončiť Blok Julie Tymošenkovej (BJUT) s 23 percentami a na treťom strana blízka prezidentovi Viktorovi Juščenkovi Naša Ukrajina-Ľudová sebaobrana s približne 12 percentami hlasov.
Volodymyr Fesenko z kyjevského Strediska aplikovanej politológie preto predpokladá koaličné vyjednávania, ktoré budú veľmi tvrdé. V parlamente, ktorý prozápadný Juščenko 2. apríla rozpustil preto, že proruská Janukovyčova strana sa podľa jeho názoru snažila získať viac moci na úkor prezidenta, spolupracovala premiérova strana s komunistami a socialistami. Ak sa však týmto dvom malým stranám nepodarí dostať do parlamentu, Janukovyč bude musieť vyjednávať so svojimi nepriateľmi z obdobia oranžovej revolúcie, s Juščenkom a Tymošenkovou. Akákoľvek vláda vznikne, málokto predpokladá, že boj o moc na Ukrajine sa skončí.
Ukrajinský denník Delo uviedol, že tri hlavné politické strany sa chystajú v nedeľu do Kyjeva priviesť státisíce svojich stúpencov, aby demonštrovali proti výsledkom volieb alebo za ich uznanie. Strana regiónov upovedomila políciu, že má v úmysle zhromaždiť 150 tisíc ľudí, aby demonštrovali na podporu demokratických a transparentných volieb. Naša Ukrajina-Ľudová sebaobrana ohlásila demonštráciu s účasťou 100 tisíc ľudí a BJUT oznámil, že usporiada demonštráciu, na ktorej bude 50 tisíc ľudí. Mimovládna organizácia Výbor voličov Ukrajiny v priebehu predvolebnej kampane upozornila, že ktorákoľvek politická strana, ktorá bude nespokojná s výsledkami hlasovania, bude protestovať s využitím všetkých zdrojov, čo môže ešte viac vystupňovať spoločenské napätie. "Tieto voľby nemôžu vyriešiť krízu. Nálada ľudí sa dostatočne nezmenila ," povedal Ivan Presnjakov z kyjevského Medzinárodného strediska politických štúdií.
Napriek tomu, že Ukrajinci sú z politických sporov unavení, predpokladá sa, že volebná účasť dosiahne okolo 60 percent. V riadnych parlamentných voľbách v marci 2006 však hlasovalo až 70 percent a v prezidentských voľbách v roku 2004 až 77 percent ukrajinských voličov.
Lídri Európskej únie v polovici septembra Ukrajinu vyzvali, aby po voľbách rýchlo zostavila stabilnú vládu, ktorá bude schopná pokročiť v reformách. "Je dôležité dosiahnuť stabilitu, aby ukrajinská vláda sústredila svoju energiu na reformy," povedal šéf Európskej komisie José Manuel Barroso. Po riadnych parlamentných voľbách, ktoré sa konali v marci 2006, sa však Ukrajinci na novej vláde nevedeli dohodnúť dlhšie ako štyri mesiace. Za dôvod následných mocenských sporov medzi prezidentom a premiérom sa považuje aj to, že ich právomoci sú nejasne definované. Juščenkovi a Janukovyčovi trvalo takmer dva mesiace, kým sa dokázali dohodnúť aspoň na termíne predčasných volieb a ešte v septembri viedli spory o to, či má rozpustený parlament právo zasadať.
Barroso zdôraznil nutnosť vypracovania a dodržiavania presných pravidiel. "Veríme, že po voľbách budeme môcť pokračovať v spolupráci s Ukrajinou, aby sme pomohli upevniť ústavnú stabilitu, ktorá je nevyhnutná pre pokrok tejto veľkej krajiny," povedal predseda EK.
Európska komisárka pre vonkajšie vzťahy a susedskú spoluprácu Benita Ferrerová-Waldnerová už predtým vyjadrila nádej, že ukrajinské parlamentné voľby povedú k "stabilnej politickej situácii, z ktorej by mohli vychádzať významné reformy ústavy a právneho systému."
Volodymyr Fesenko z kyjevského Strediska aplikovanej politológie preto predpokladá koaličné vyjednávania, ktoré budú veľmi tvrdé. V parlamente, ktorý prozápadný Juščenko 2. apríla rozpustil preto, že proruská Janukovyčova strana sa podľa jeho názoru snažila získať viac moci na úkor prezidenta, spolupracovala premiérova strana s komunistami a socialistami. Ak sa však týmto dvom malým stranám nepodarí dostať do parlamentu, Janukovyč bude musieť vyjednávať so svojimi nepriateľmi z obdobia oranžovej revolúcie, s Juščenkom a Tymošenkovou. Akákoľvek vláda vznikne, málokto predpokladá, že boj o moc na Ukrajine sa skončí.
Ukrajinský denník Delo uviedol, že tri hlavné politické strany sa chystajú v nedeľu do Kyjeva priviesť státisíce svojich stúpencov, aby demonštrovali proti výsledkom volieb alebo za ich uznanie. Strana regiónov upovedomila políciu, že má v úmysle zhromaždiť 150 tisíc ľudí, aby demonštrovali na podporu demokratických a transparentných volieb. Naša Ukrajina-Ľudová sebaobrana ohlásila demonštráciu s účasťou 100 tisíc ľudí a BJUT oznámil, že usporiada demonštráciu, na ktorej bude 50 tisíc ľudí. Mimovládna organizácia Výbor voličov Ukrajiny v priebehu predvolebnej kampane upozornila, že ktorákoľvek politická strana, ktorá bude nespokojná s výsledkami hlasovania, bude protestovať s využitím všetkých zdrojov, čo môže ešte viac vystupňovať spoločenské napätie. "Tieto voľby nemôžu vyriešiť krízu. Nálada ľudí sa dostatočne nezmenila ," povedal Ivan Presnjakov z kyjevského Medzinárodného strediska politických štúdií.
Napriek tomu, že Ukrajinci sú z politických sporov unavení, predpokladá sa, že volebná účasť dosiahne okolo 60 percent. V riadnych parlamentných voľbách v marci 2006 však hlasovalo až 70 percent a v prezidentských voľbách v roku 2004 až 77 percent ukrajinských voličov.
Lídri Európskej únie v polovici septembra Ukrajinu vyzvali, aby po voľbách rýchlo zostavila stabilnú vládu, ktorá bude schopná pokročiť v reformách. "Je dôležité dosiahnuť stabilitu, aby ukrajinská vláda sústredila svoju energiu na reformy," povedal šéf Európskej komisie José Manuel Barroso. Po riadnych parlamentných voľbách, ktoré sa konali v marci 2006, sa však Ukrajinci na novej vláde nevedeli dohodnúť dlhšie ako štyri mesiace. Za dôvod následných mocenských sporov medzi prezidentom a premiérom sa považuje aj to, že ich právomoci sú nejasne definované. Juščenkovi a Janukovyčovi trvalo takmer dva mesiace, kým sa dokázali dohodnúť aspoň na termíne predčasných volieb a ešte v septembri viedli spory o to, či má rozpustený parlament právo zasadať.
Barroso zdôraznil nutnosť vypracovania a dodržiavania presných pravidiel. "Veríme, že po voľbách budeme môcť pokračovať v spolupráci s Ukrajinou, aby sme pomohli upevniť ústavnú stabilitu, ktorá je nevyhnutná pre pokrok tejto veľkej krajiny," povedal predseda EK.
Európska komisárka pre vonkajšie vzťahy a susedskú spoluprácu Benita Ferrerová-Waldnerová už predtým vyjadrila nádej, že ukrajinské parlamentné voľby povedú k "stabilnej politickej situácii, z ktorej by mohli vychádzať významné reformy ústavy a právneho systému."
