PRAHA - Prvý človek, ktorý sa na českom území nakazil západonílskou horúčkou, zomrel. Bola to sedemdesiatdvaročná žena, ktorá v inkubačnej dobe preukázateľne nebola v zahraničí, súčasne mala ale aj ďalšie vážne chronické problémy, uviedla dnes televízia Nova. Informáciu o úmrtí televízii potvrdil námestník ministra zdravotníctva Roman Prymula. Podľa hygienikov žena z južnej Moravy zomrela v auguste v nemocnici.
Ministerstvo zdravotníctva dnes potvrdilo, že lekári potvrdili nákazu západonílskou horúčkou u prvého českého pacienta, ktorý si ju nepriviezol zo zahraničia. Vírus u komárov a koní na južnej Morave epidemiológovia objavili v júni. Tento rok ide už o druhého nakazeného Čecha - začiatkom septembra bola choroba potvrdená u muža, ktorý bol v Grécku. Väčšinou sa západonílskej horúčka prejavuje ako bežná viróza, jedno percento nakazených prekoná zápal mozgu alebo mozgových blán. Môže viesť až k postihnutiu očí alebo hybnosti končatín.
"Vzhľadom na klimatické podmienky a distribúciu výskytu západonílskej horúčky v Európe sa jedná o logický vývoj situácie. Dosiaľ nebol zaznamenaný žiadny prípad, že by vírus západonílskej horúčky bol prenosný z človeka na človeka. Prijali príslušné opatrenia a kontaktované príslušné autority, ako napríklad Štátna veterinárna správa," informovala hovorkyňa ministerstva Gabriela Štěpanyová. U prvého českého pacienta bola západonílska horúčka potvrdená začiatkom septembra. Inkubačná doba ochorenia sa pohybuje od troch do 14 dní. Vírus môže deťom, starším osobám a ľuďom s oslabeným imunitným systémom spôsobiť encefalitídu či meningitídu. Pri závažnom ochorení hrozí u rizikových pacientov i smrť.
"V absolútnej väčšine prípadov prebieha ochorenie bezpríznakovo. Človek ani nevie, že ochorenie prekonal, alebo ako bežná viróza s horúčkou, bolesťou svalov a kĺbov, vracaním alebo hnačkou. Len približne v jednom percente všetkých prípadov dochádza k rozvoju meningitídy, teda zápalu mozgových blán, alebo zápalu mozgu," vysvetlil v čase prvého českého prípadu primár Kliniky infekčných chorôb Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe Štefan Marek.
Podľa vedúceho Ústavu epidemiológie a ochrany verejného zdravia Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity Rastislava Maďara môžu byť následky aj dlhodobé alebo trvalé ako svalová slabosť alebo poruchy pamäti. Západonílska horúčka tiež môže zhoršiť už existujúce chronické ochorenie alebo prispieť k rozvoju srdcové arytmie alebo zlyhanie obličiek. Choroba je dvakrát častejšia u mužov, priemerný vek nakazených je 64 rokov. Odborníci odporúčajú cestovateľom do krajín, kde sa choroba vyskytuje, ako je Grécko, Rumunsko, Francúzsko alebo sever Talianska, chrániť sa pred poštípáním komármi.
