Mnísi demonštrujú za zotrvanie v mierových protestoch. (Zdroj: SITA)
RANGÚN - Až stotisíc protivládnych demonštrantov pod vedením približne 20 000 budhistických mníchov pochodovalo v pondelok cez mjanmarskú metropolu Rangún.
Protesty sú zatiaľ najväčšou demonštráciou proti vláde vojenskej junty za takmer dve desaťročia od povstania demokratických síl v roku 1988 vedeného študentmi, ktoré armáda brutálne potlačila. Podľa niektorých účastníkov je v ich radoch až niekoľko stoviek tisícov demonštrantov, avšak predstaviteľ medzinárodnej humanitárnej agentúry, ktorej zamestnanci dav monitorujú, odhadol početnosť davu vysoko nad 50 000, približujúcu sa k číslu 100 000. V strednej časti krajiny, v meste Mandalaj, medzičasom 500-600 mníchov začalo so svojou vlastnou protestnou demonštráciou.
Demonštrácia sa v Rangúne začala za účasti približne 10 000 mníchov a ich stúpencov, ale za 45 minút sa dav takmer strojnásobil, keď pochodoval od pagody Šwedagon popri kanceláriách opozičnej Národnej ligy za demokraciu (NLD) líderky Aun San Su Ťij. Pagoda Šwedagon je ohniskom protestov od ich začiatku minulý utorok.
Demonštrácie sa však v širšom kontexte začali už 19. augusta ako hnutie protestujúce proti ťažkej ekonomickej situácii obyvateľstva po tom, ako vláda výrazne zdvihla ceny paliva. Protestné hnutie však vychádza aj z dlhodobej nespokojnosti s represívnou vojenskou vládou a demonštranti požadujú aj prodemokratické zmeny smerom k národnému zmiereniu a prepusteniu politických väzňov.
Mjanmarská junta zatiaľ do protestov nezasiahla. Odborníci sa zhodujú v tom, že akékoľvek násilie voči mníchom by v budhistickej krajine vyvolalo nepokoje, generáli sa teda podľa analytikov budú snažiť krízu zažehnať mierovou cestou. Podľa Davida Mathiesona, mjanmarského konzultanta organizácie Human Rights Watch so sídlom v New Yorku, civilisti, ktorí sa pridávajú k protestujúcim mníchom, predstavujú významnú eskaláciu protestného hnutia.
Podľa diplomatov a analytikov sa však junta zatiaľ zdržala zásahu aj na nátlak kľúčového obchodného partnera a diplomatického spojenca - Číny. Diplomat z juhovýchodnej Ázie pod podmienkou anonymity uviedol, že "mjanmarská vláda toleruje demonštrantov z dôvodu nátlaku Číny. Peking je hostiteľom nasledujúcich letných olympijských hier. Všetci vedia, že Čína je najväčším podporovateľom junty, takže ak vláda podnikne akúkoľvek akciu, ovplyvní to imidž Číny". Čína sa tento rok síce na pôde Bezpečnostnej rady OSN postavila na stranu Mjanmarska vo veci ľudských práv, zároveň však nasadila tichú diplomaciu voči vojenskému režimu a vyzvala ho, aby urýchlil proces demokratického dialógu a reforiem. Čoraz tvrdší tón protivládnych protestov zvyšuje očakávania možnej politickej zmeny, no zároveň aj obavy, že armáda by mohla voči demonštrantom zasiahnuť podobne ako v roku 1988.
Demonštrácia sa v Rangúne začala za účasti približne 10 000 mníchov a ich stúpencov, ale za 45 minút sa dav takmer strojnásobil, keď pochodoval od pagody Šwedagon popri kanceláriách opozičnej Národnej ligy za demokraciu (NLD) líderky Aun San Su Ťij. Pagoda Šwedagon je ohniskom protestov od ich začiatku minulý utorok.
Demonštrácie sa však v širšom kontexte začali už 19. augusta ako hnutie protestujúce proti ťažkej ekonomickej situácii obyvateľstva po tom, ako vláda výrazne zdvihla ceny paliva. Protestné hnutie však vychádza aj z dlhodobej nespokojnosti s represívnou vojenskou vládou a demonštranti požadujú aj prodemokratické zmeny smerom k národnému zmiereniu a prepusteniu politických väzňov.
Mjanmarská junta zatiaľ do protestov nezasiahla. Odborníci sa zhodujú v tom, že akékoľvek násilie voči mníchom by v budhistickej krajine vyvolalo nepokoje, generáli sa teda podľa analytikov budú snažiť krízu zažehnať mierovou cestou. Podľa Davida Mathiesona, mjanmarského konzultanta organizácie Human Rights Watch so sídlom v New Yorku, civilisti, ktorí sa pridávajú k protestujúcim mníchom, predstavujú významnú eskaláciu protestného hnutia.
Podľa diplomatov a analytikov sa však junta zatiaľ zdržala zásahu aj na nátlak kľúčového obchodného partnera a diplomatického spojenca - Číny. Diplomat z juhovýchodnej Ázie pod podmienkou anonymity uviedol, že "mjanmarská vláda toleruje demonštrantov z dôvodu nátlaku Číny. Peking je hostiteľom nasledujúcich letných olympijských hier. Všetci vedia, že Čína je najväčším podporovateľom junty, takže ak vláda podnikne akúkoľvek akciu, ovplyvní to imidž Číny". Čína sa tento rok síce na pôde Bezpečnostnej rady OSN postavila na stranu Mjanmarska vo veci ľudských práv, zároveň však nasadila tichú diplomaciu voči vojenskému režimu a vyzvala ho, aby urýchlil proces demokratického dialógu a reforiem. Čoraz tvrdší tón protivládnych protestov zvyšuje očakávania možnej politickej zmeny, no zároveň aj obavy, že armáda by mohla voči demonštrantom zasiahnuť podobne ako v roku 1988.
Mjanmarsko, protesty mníchov
