CHELTENHAM - Emily Pringleovej sa v sekunde obrátil život naruby. Dvanásty júlový deň síce začínal ako všetky iné, ale zrážka s iným vozidlom zmenila úplne všetko v jej živote. Po tom, ako ju lekári zachránili, začala písať knihu, v ktorej prehovorila o svojom mimotelovom zážitku.
Štyridsaťdvaročná Emily vyrazila ráno 12. júla do práce a ešte predtým chcela stihnúť kávu s kamarátkou. Mal to byť prvý deň v novej práci, ale v pamäti sa jej uchová z úplne iného dôvodu. Veľmi dobre si vraj pamätá na to, ako vyrazila na svojej audine po East End Road v meste Cheltenham, kde žije so svojou dcérou a partnerom. "Viem, že som schádzala na cestu A40 pri čerpacej stanici a potom si už pamätám iba náraz a všetko okolo mňa sa veľmi dlho točilo," hovorí. Jej zranenia boli príliš vážne, nedokázala sa ani pohnúť. Podobne bol na tom aj šofér ďalšieho auta.
Šialená jazda známeho youtubera (†18): FOTO Pri autonehode zahynula aj žena (†43) s dcérkou (†12)
Pringleová si spomína, že siahla po telefóne a privolala pomoc. Necítila si vtedy polovicu tela. Trvalo takmer hodinu a pol, kým ju hasiči vyrezali z auta vo veľmi vážnom stave. "Bola som v bezvedomí. Snívalo sa mi, že bežím cez pole. Určite som nedýchala a videla som sa zhora," opisuje chvíle, kedy bola vraj mimo svojho tela. Až neskôr sa dozvedela, že nárazová rýchlosť oboch vozidiel bola takmer 200 km/hod.
Skúsená vodička, ktorá jazdí už 25 rokov, skončila na jednotke intenzívnej starostlivosti v Bristole aj s druhým aktérom autonehody. Výsledky jej vyšetrení boli katastrofálne a výpočet zranení naozaj dlhý. Emily utrpela poranenie krčnej tepny, mala natrhnutú slezinu, pečeň a vnútorne krvácala. Zlomila si dve kosti v krku, dva stavce, štyri rebrá, panvu, mala fraktúry na obidvoch nohách a dva dni ležala v kóme. Po sérii operácií, počas ktorých jej lekári vložili do tela kovové tyčky, skrutky a doštičky, teraz dúfa, že sa čo najskôr zotaví a bude fungovať v každodennom živote.
Lekárom vďačí za to, že ju napriek jej ťažkému stavu dokázali opäť postaviť na nohy. "Je mi jasné, že nikdy nebudem behať maratón, ale zostala som tu s mojimi najbližšími a dokážem chodiť," hovorí s pokorou.
Pringleová ráta aj s tým, že niektoré zranenia sa jej budú bolesťou pripomínať až do konca života. O svojej autonehode už napísala knihu a výťažok z predaja chce venovať na podporu leteckých záchranárov a transfúznych staníc.