BELEHRAD - Západonílskemu vírusu podľahlo v Srbsku len minulý týždeň šesť ľudí. Počet tohoročných úmrtí spôsobených týmto infekčným ochorením sa tak v balkánskej krajine celkovo vyšplhal už na 21, informovala v stredu agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie srbského inštitútu verejného zdravotníctva. Vírusom sa podľa týchto informácií v Srbsku nakazilo už dovedna 213 ľudí, pričom infikovali sa prevažne v hlavnom meste Belehrad.
Po Srbsku je druhou najhoršie zasiahnutou krajinou Grécko, kde ochoreniu minulý týždeň podľahlo päť ľudí a celkovo si v tomto roku vyžiadalo už 16 životov a 130 nakazených. Vírus tam najviac postihuje obyvateľov v troch oblastiach: na Peloponézskom polostrove, v okolí Atén a v okolí Solúna, uviedla grécka tlačová agentúra ANA-MPA.
Desať ľudí západonílskemu vírusu podľahlo od júna do minulého týždňa aj v Taliansku, kde sa ním podľa tamojších úradov nakazilo v tomto roku dovedna 255 osôb, pričom závažných bolo až 103 prípadov. Ide o veľký nárast oproti vlaňajšiemu roku, kedy v Taliansku zaznamenali len 55 infikovaných, z čoho bolo len 27 vážnych prípadov. Výskyt západonílskeho vírusu hlásili v tomto roku aj z Chorvátska, Kosova, Maďarska, Rumunska, Bosny a Hercegoviny či Izraelu. Úmrtia naň sú doposiaľ okrem zmienených známe prinajmenšom aj v Rumunsku, Kosove a Izraeli.
Zdrojom tohto vírusu, ktorý po prvý raz zaznamenali v roku 1937 v Ugande a ktorý v roku 1950 spôsobil vôbec prvú epidémiu v Egypte, sú nezriedka divo žijúce vtáky. Z nich ho komáre rodu culex prenášajú i na ľudí. V období, keď komárov pribúda - zväčša od druhej polovice júla do septembra - sa zvyšuje aj počet nakazených. Najviac ohrozenými skupinami populácie sú dôchodcovia, chronickí chorí, ako aj osoby so slabšou imunitou.
Vírus väčšina nakazených prekoná bez toho, aby by o ňom vôbec vedela, a to maximálne s miernymi príznakmi, pričom ani nepotrebuje vyhľadať lekársku pomoc. Až 80 percent nakazených totiž podľa DPA nevykazuje nijaké symptómy, zatiaľ čo u zvyšku infikovaných sa vírus prejavuje podobne ako chrípka: horúčkou, bolesťami, únavou a opuchom lymfatických uzlín. Ochorenie však môže byť smrteľné, ak vyústi do encefalitídy či meningitídy, čo hrozí najmä u starších ľudí.
