TALLINN - Estónska armáda už vytýčila možnú trajektóriu letu rakety vzduch-vzduch, ktorú v utorok nedopatrením odpálila posádka stíhačky typu Eurofighter španielskeho letectva podieľajúceho sa na kontrole vzdušného priestoru nad troma pobaltskými republikami.
Ako v stredu vo vysielaní stanice Vikerraadio informoval hlavný veliteľ estónskeho vojenského letectva Riivo Valge, pátranie po zvyškoch rakety sa sústreďuje na oblasť Endla. Podľa Valgeho je veľmi pravdepodobné, že raketa vybuchla vo vzduchu. "Presvedčenie, že nebezpečenstvo (z rakety) nehrozí, posilňuje aj to, že (raketa) pri dopade na zem exploduje," uviedol estónsky plukovník. Dodal však, že kým sa nenájde očitý svedok explózie alebo úlomky rakety, "považujeme to, čo sa stalo, za nebezpečný incident", ktorého "okolnosti sa stále objasňujú".
Prítomnosť bojovej rakety na palube lietadla Valge vysvetlil tým, že lietadlá chrániace vzdušný priestor pobaltských štátov sú vždy v stave bojovej pohotovosti, a to aj počas vojenských cvičení alebo cvičných letov. Podľa denníka Postimees sú do pátrania po rakete alebo jej úlomkoch zapojené posádky troch vrtuľníkov Robinson a lietadlo An-2.
Estónsky premiér Jüri Ratas v stredu prostredníctvom svojho konta na sociálnej sieti Facebook vyzval obyvateľov krajiny, aby nepátrali po rakete. Súčasne však apeloval, aby prípadný nález predmetov, ktoré by s incidentom mohli súvisieť, nahlásili telefonicky úradu pre mimoriadne situácie.
Ratas uviedol, že misia NATO pri ochrane vzdušného priestoru pobaltských štátov je veľmi dôležitá pre zaistenie ich bezpečnosti. Súčasne však poznamenal, že je nutné pritom zaručiť aj bezpečnosť civilného obyvateľstva. Vyjadril radosť, že incident sa zaobišiel bez ľudských obetí, ale označil ho za "nepríjemný" a "veľmi poľutovaniahodný".
Premiér informoval, že estónska armáda spolu s účastníkmi misie na ochranu vzdušného priestoru pobaltských štátov udalosť vyšetruje a zistí, čo bolo jej príčinou, aby "sa niečo podobné už nikdy viac nezopakovalo". Podľa Valgeho vyhlásenia z utorka hlavica rakety obsahovala päť-desať kilogramov trhaviny, čo v porovnaní s bombou predstavuje podstatne nižšiu ničivú silu.
Estónsko, Litva a Lotyšsko nedisponujú vlastnými bojovými lietadlami. Ich vzdušný priestor preto zabezpečujú od roku 2004 na rotačnom princípe posádky stíhačiek iných členských krajín NATO. Podobný incident je v doterajšej histórii misie Nato Air Policing Baltikum bezprecedentný.
