WASHINGTON - Americké tajné služby predpokladajú, že Severná Kórea pracuje na výrobe nových balistických striel schopných dosiahnuť územie USA. Napísal to v pondelok denník Washington Post s odvolaním sa na zdroje z prostredia spravodajských služieb.
Podľa nich sa výroba nových rakiet uskutočňuje v továrni v blízkosti severokórejského hlavného mesta Pchjongjang, kde boli vyprodukované prvé medzikontinentálne balistické rakety KĽDR. Nové dôkazy, vrátane satelitných snímok z posledných týždňov, naznačujú, že KĽDR pracuje na výrobe najmenej jednej alebo možno dvoch medzikontinentálnych balistických rakiet na kvapalné palivo Hwasong-15, o ktorých Pchjongjang tvrdí, že sú schopné zasiahnuť americkú pevninu.
Tieto zistenia neznamenajú, že Severná Kórea rozširuje svoje jadrové kapacity, no ukazujú, že práce na výrobe zdokonalených zbraní trvajú aj niekoľko týždňov po tom, ako americký prezident Donald Trump na Twitteri napísal, že Pchjongjang už nepredstavuje "jadrovú hrozbu", uvádza Washington Post. Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo minulý týždeň na pôde Senátu potvrdil správy, že severokórejské továrne "naďalej produkujú štiepny materiál", ktorý sa používa pri výrobe jadrových zbraní. Odmietol však povedať, či Pchjongjang vyrába nové rakety.
Na júnovom summite s Trumpom v Singapure severokórejský vodca Kim Čong-un vyslovil vágny prísľub, že bude pracovať na "denuklearizácii" Kórejského polostrova. Podľa niektorých amerických vládnych predstaviteľov a súkromných analytikov pokračujúce vojenské aktivity Severnej Kórey nie sú prekvapivé, keďže Kim Čong-un verejne nesľúbil, že odstaví množstvo jadrových a raketových zariadení roztrúsených po celej krajine.
Severokórejčania "nikdy nesúhlasili, že sa vzdajú svojho jadrového programu", povedal Ken Gause, expert na KĽDR z neziskovej organizácie Centrum pre námorné analýzy (CNA). Zásadami severokórejského režimu sú jeho prežitie a zachovanie si moci. "Jadrový program mu poskytuje odstrašujúci prostriedok proti zmene režimu zo strany Spojených štátov. Vzdanie sa jadrových kapacít by narušilo dva základné piliere severokórejského režimu," tvrdí Gause.
Niektorí nezávislí analytici sa domnievajú, že Trumpova vláda si nesprávne vysvetľuje Kimove slová o eventuálnej denuklearizácii ako sľub okamžitého vzdania sa jadrového arzenálu a demontáže zbrojárskych závodov. "Severná Kórea nevyjednáva, aby sa vzdala svojich jadrových zbraniach. Vyjednáva o uznaní svojich jadrových zbraní. Je ochotná akceptovať určité obmedzenia, ako napríklad žiadne jadrové skúšky a žiadne skúšky medzikontinentálnych balistických rakiet. To, čo ponúka, je nasledovné: necháme si bombu, ale prestaneme o tom hovoriť," konštatoval Jeffrey Lewis z americkej mimovládnej organizácie James Martin Center for Nonproliferation Studies (CNS).
Zmierenia medzi Kóreami
V demilitarizovanej zóne medzi Južnou a Severnou Kóreou sa v utorok začali rozhovory medzi oboma krajinami na úrovni generálov. Ich účastníci majú diskutovať o krokoch vedúcich k naplneniu vojenskej časti dohody z aprílového medzikórejského summitu, informovala agentúra Jonhap. Prvé kolo rozhovorov sa skončilo po približne 50 minútach.
Rozhovory sa konajú v pohraničnej dedine Pchanmundžom v tzv. Dome mieru, ktorý sa nachádza na juhokórejskej strane hranice. Pchjongjang navrhol tieto rozhovory ako prvý. Očakáva sa, že obe strany prerokujú kroky vedúce k vybudovaniu vzájomnej dôvery. Malo by ísť napríklad o odzbrojenie Spoločnej bezpečnostnej oblasti (JSA) v demilitarizovanej zóne a stiahnutie vojakov a výzbroje z pohraničných strážnych stanovíšť. Soul navrhol, aby sa vojaci a ich vybavenie "skúšobne" stiahlo z týchto stanovíšť, ktorých má Južná Kórea približne 60 a KĽDR okolo 160.
Rokovania by sa tiež mohli týkať spoločného projektu exhumácie pozostatkov vojakov z demilitarizovanej zóny, ktorí padli počas kórejskej vojny v rokoch 1950-53. Predchádzajúce takéto rozhovory sa konali v Pchanmundžome 14. júna - prvý raz za viac ako desaťročie. Vtedy sa obe strany dohodli na úplnom obnovení cezhraničných armádnych komunikačných kanálov.
Juhokórejský prezident Mun Če-in a severokórejský vodca Kim Čong-un vyzvali po svojom summite 27. apríla na spoločné úsilie zmierniť vojenské napätie a "prakticky eliminovať nebezpečenstvo vojny".
