BRUSEL - Mimoriadne zasadnutie NATO v Bruseli prinieslo poriadne horúce diskusie. Poznačila ho totiž údajná hrozba Donalda Trumpa. Hrozí odchod USA zo Severoatlantickej aliancie?
Podľa portálu Politico americký prezident pohrozil odchodom z NATO a jednostranným riešením americkej bezpečnosti, pokiaľ jeho spojenci nezačnú utrácať viac na obranu - konkrétne dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP) - už do januára, hoci krajiny sa zaviazali splniť túto požiadavku až do roku 2024.
Na tlačovej konferencii po rokovaní si americký prezident následne pochvaľoval „veľmi úspešný summit", ktorý ukázal veľkú jednotu. „Boli to skutočne fantastické dva dni. Áno, určitú krátku chvíľu to bolo trochu tvrdé," podotkol Trump. Spojené štáty sú podľa Trumpa aliancii oddané a nie je potrebné, aby jeho krajina NATO opúšťala, hoci on má ako prezident možnosť o takomto kroku rozhodnúť.
Nastane peklo, mal varovať Trump
Trump ale podľa dobre informovaného zdroja spojencom pohrozil, že ak do januára všetci nenavýšia svoje výdavky na obranu na vytúžená dve percentá, „nastane peklo". Podľa iného diplomata následne nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzvala na rokovanie len lídrov 29 členských krajín sprevádzaných jedným ministrom, „aby sa nehádali pred partnermi" z nečlenských štátov.
Spojenecké krajiny sa podľa neho zaviazali zvýšiť svoje obranné výdavky na dve percentá HDP a pôjdu aj vyššie. „Bolo úžasné sledovať úroveň ducha v rokovacej miestnosti," poznamenal s tým, že teraz sa zo strany spojencov nejde len o nejaký hypotetický cieľ, ale o konkrétny záväzok.
Trumpovi sa nepodvolili, odchodom sa nevyhrážal
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok poprel medializované správy o tom, že šéf Bieleho domu pohrozil spojencom odchodom USA zo Severoatlantickej aliancie. „Prezident Trump nikdy, v žiadnom momente, verejne ani súkromne, nehrozil odchodom z NATO," povedal novinárom Macron podľa agentúry AP.
V súvislosti so spormi okolo výdavkov na obranu francúzsky prezident zopakoval, že spojenci ešte v stredu, v prvý deň bruselského summitu, jasne potvrdili záväzok zvýšiť výdavky na obranu na dve percentá HDP do roku 2024. Zdôraznil, že nedošlo k žiadnej dohode o navýšení výdavkov nad dohodnutú dvojpercentnú hranicu.
Beh na dlhé trate, odkazuje Kiska
Prezident SR Andrej Kiska označil Trumpov návrh, aby členské krajiny vyčlenili na obranu štyri percentá HDP, za nepriechodný. Kiska v stredu večer priznal, že na Trumpov návrh vyčleniť štyri percentá nikto z lídrov nezareagoval, aj keď viacero krajín už dáva na obranu viac ako dve percentá.
Na Trumpovo naliehanie vyčleniť okamžite na tieto účely dve percentá Kiska odpovedal, že hoci ide o povinnosť, je to „beh na dlhé trate". Členské krajiny totiž podľa neho potrebujú dosiahnuť veľa porozumenia, empatie a komunikácie s občanmi, aby to presadili.
Kiska tvrdí, že Trumpa upozornil, že ak by súčasní lídri krajín NATO okamžite doma zaviedli dvojpercentnú hranicu obranných výdavkov, zrejme by prišli o svoje funkcie a k moci a aj k rokovaciemu stolu v NATO by sa namiesto nich dostali populisti vystupujúci proti Aliancii.
Putin? Je to konkurent
Trump zároveň oznámil, kto je pre neho konkurentom - a neprekvapujúco je to ruský prezident Vladimir Putin. Americká hlava štátu si vraj neželá, aby bol Putin pre Európu bezpečnostnou hrozbou, pričom práve na to podľa neho existuje Severoatlantická aliancia.
Trump tiež vymenoval niekoľko tém, ktorá chce s Putinom prebrať na blížiacej sa schôdzke v Helsinkách. Nechýba medzi nimi dianie na Ukrajine či sýrska kríza. Ideálnym výsledkom by ale bola „likvidácia jadrových zbraní všade vo svete", povedal s nadsázkou Trump.
Členovia NATO cítia zvyšovanie výdavkov
Americký prezident Donald Trump vniesol "novú naliehavosť" do úsilia členov NATO zvyšovať výdavky na obranu, vyhlásil vo štvrtok v Bruseli po summite Aliancie jej generálny tajomník Jens Stoltenberg.
"Teraz cítia lídri ešte väčšiu, novú naliehavosť, a to vďaka prezidentovi Trumpovi, ktorý silne presadzuje zvyšovanie výdavkov na obranu," uviedol Stoltenberg. Doplnil, že od nástupu Trumpa do prezidentského úradu začiatkom roka 2017 pridali európski spojenci a Kanada na obranu ďalších 41 miliárd dolárov.
"Všetci spojenci sa zaviazali, že podstatne tieto výdavky zvýšia. Takže ich zvyšujeme ako nikdy predtým, čo Spojeným štátom umožňuje znížiť ich sumu," vysvetlil Stoltenberg. Avšak zdôraznil, že vo štvrtok na summite NATO v Bruseli neboli vyslovené žiadne konkrétne záväzky, ako to navrhoval Trump.
"Očakával som úprimné diskusie o spravodlivom rozdelení (finančnej) záťaže a presne to sme aj mali," uviedol šéf NATO s poznámkou, že lídri absolvovali "veľmi dobrý summit", ktorý alianciu ešte viac posilnil. Aj Trump po mimoriadnom zasadnutí NATO v Bruseli oznámil, že výdavky členských krajín na obranu sa budú zvyšovať rýchlejšie.
