BRUSEL - Rozdelenie Československa na dva štáty spred takmer pätnástich rokov považuje svet za "zamatové, mierové a priateľské". V Belgicku v súčasnosti študujú túto udalosť s cieľom zistiť, či by mohli v krajine uskutočniť niečo podobné.
Tri mesiace po parlamentných voľbách Belgicko stále nemá vládu. Diskusie o rozdelení 177 rokov starej federácie s 10,5 milióna obyvateľov naberajú na intenzite. Le soir, hlavné francúzsky píšuce noviny, venovali vo svojom pondelkovom vydaní tri strany problematike rozdelenia Československa 1. januára 1993. Nazvali ho "civilizovanou a vzácnou udalosťou", ktorá mala pozitívny efekt na vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi.
Filip Dewinter, vodca flámskych nacionalistov, povedal pred parlamentom v severnom Flámsku, že je čas na "zamatové rozdelenie" v štýle Československa. Flámske politické skupiny odmietli jeho výzvu na vypísanie referenda o možnom rozdelení.
Československo zotrvalo ešte tri roky po páde komunizmu v roku 1989 v spoločnej 15-miliónovej federácii. V prípade Československa iniciovalo rozdelenie chudobnejšie Slovensko, pričom v prípade Belgicka je to bohatšie Flámsko, ktoré bolo v minulosti utláčané zo strany francúzskeho obyvateľstva. Flámi požadujú konštitučné reformy, viac právomocí v oblasti zdravotníctva, právneho systému a dopravy. Podľa nich ich rozvinutejšia, na službách založená ekonomika subvencuje chudobnejšie Valónsko.
"Podobnosti tu jednoznačne sú. Belgicko je dvojštátna federácia, často nestabilná, predovšetkým ak má jedna z krajín ekonomicky navrch," povedal Jiří Pehe, český politický analytik a riaditeľ New York University v Prahe. "Rozdielom je, že Československo bolo mladou demokraciou, ktorej tradície nestáli v ceste rozdeleniu," povedal. "Delenie bolo riadené autoritatívne z vrchu a bolo ukončené veľmi rýchlo." V skutočnosti trvalo šesť mesiacov, kým sa dokončil proces rozdeľovania 74-ročnej federácie .
Kameňom úrazu belgických diskusií je bilingválny, predovšetkým však francúzsky hovoriaci Brusel. "Problém Bruselu by mohol celý proces spomaliť," povedal Pehe. Čo by sa stalo s hlavným mestom Európskej únie si dnes nikto netrúfa odhadnúť.
Filip Dewinter, vodca flámskych nacionalistov, povedal pred parlamentom v severnom Flámsku, že je čas na "zamatové rozdelenie" v štýle Československa. Flámske politické skupiny odmietli jeho výzvu na vypísanie referenda o možnom rozdelení.
Československo zotrvalo ešte tri roky po páde komunizmu v roku 1989 v spoločnej 15-miliónovej federácii. V prípade Československa iniciovalo rozdelenie chudobnejšie Slovensko, pričom v prípade Belgicka je to bohatšie Flámsko, ktoré bolo v minulosti utláčané zo strany francúzskeho obyvateľstva. Flámi požadujú konštitučné reformy, viac právomocí v oblasti zdravotníctva, právneho systému a dopravy. Podľa nich ich rozvinutejšia, na službách založená ekonomika subvencuje chudobnejšie Valónsko.
"Podobnosti tu jednoznačne sú. Belgicko je dvojštátna federácia, často nestabilná, predovšetkým ak má jedna z krajín ekonomicky navrch," povedal Jiří Pehe, český politický analytik a riaditeľ New York University v Prahe. "Rozdielom je, že Československo bolo mladou demokraciou, ktorej tradície nestáli v ceste rozdeleniu," povedal. "Delenie bolo riadené autoritatívne z vrchu a bolo ukončené veľmi rýchlo." V skutočnosti trvalo šesť mesiacov, kým sa dokončil proces rozdeľovania 74-ročnej federácie .
Kameňom úrazu belgických diskusií je bilingválny, predovšetkým však francúzsky hovoriaci Brusel. "Problém Bruselu by mohol celý proces spomaliť," povedal Pehe. Čo by sa stalo s hlavným mestom Európskej únie si dnes nikto netrúfa odhadnúť.
