KODAŃ - Dánsko už dávno nie je pre prisťahovalcov z Východu zasľúbenou zemou. Premiér Larse Lökke Rasmussen začiatkom tohto roka predstavil balík opatrení, ktorými chce vláda zvýšiť bezpečnosť v krajine a taktiež zlikvidovať do roku 2030 paralelné spoločnosti. Kontroverzný plán na zbavenie sa štvrtí, ktoré sú nazývané aj getá, zahŕňa napríklad nútenie tu žijúcich detí už od jedného roka, aby sa povinne učili dánskym hodnotám. Inak ich rodičia môžu prísť o sociálne príspevky. Experti sa zhodujú na tom, že takéto pravidlá sú v rozpore s princípom rovnosti pred zákonom.
Tomáš v gulorezoch zverejnil rasistické FOTO z dovolenky: Najodpornejšia debata slovenských náckov
Dánska vláda vo všeobecnosti označuje štvrte ako "getá", ak spĺňajú dve z troch kritérií: Polovica obyvateľov sú prisťahovalci z krajín mimo Západu, 40 % je nezamestnaných alebo 2,7% bolo odsúdených za trestné činy. V súčasnosti je takýchto spoločenstiev v Dánsku 25 a takmer všetky z nich sú silne obývané prisťahovalcami z krajín s moslimskou majoritou. Žije tu okolo 60-tisíc ľudí, z ktorých 2/3 pochádzajú z Turecka, Sýrie, Iraku, Libanonu, Pakistanu či Somálska.
Zákon, ktorý bol schválený 28. mája, je súčasťou širšej vládnej iniciatívy s názvom "Jedno Dánsko bez paralelných spoločností: žiadne getá v roku 2030." Paralelnými spoločnosťami vláda nazýva štvrte s vysokou kriminalitou a obývané chudobnými, nevzdelanými prisťahovalcami z "krajín mimo Západu", ktorí nie sú riadne integrovaní do dánskej spoločnosti.
Kritici však tvrdia, že vládna politika zobrazuje prisťahovalcov, a najmä moslimov, v negatívnom svetle. Sara Naassanová (32), dcéra libanonských utečencov žijúcich v Dánsku, povedala pre New York Times, že "dánska politika je teraz len o moslimoch. Chcú, aby sme sa viac asimilovali alebo vypadli. Neviem, kedy budú s nami spokojní".
Prevýchova detí z geta
Jedným z opatrení, ktoré majú platiť od budúceho roka, je povinná integrácia detí z get už po dovŕšení jedného roka. Týždenne budú musieť stráviť v jasliach minimálne 25 hodín a učiť sa dánsky jazyk či spoznávať dánsku kultúru, ktorá zahŕňa aj informácie o kresťanských sviatkoch, ako sú Vianoce či Veľká noc. Bežní Dáni, ktorí nežijú v getách, však svoje deti do jaslí či škôlok posielať nemusia. Predškolská dochádzka je u nich na dobrovoľnej báze.
Podľa New York Times je popis get politikmi čoraz zlovestnejší. Vo svojom novoročnom prejave predseda vlády Lars Lokke Rasmussen varoval, že getá môžu "rozšíriť svoje chápadlá do ulíc" a že kvôli getám sa na mape Dánska objavili "trhliny". Politici, ktorí kedysi používali slovo "integrácia", teraz hovoria o "asimilácii".
Dvojnásobné tresty
Z 22 návrhov, ktoré vláda predložila začiatkom marca, bola väčšina odsúhlasená parlamentnou väčšinou a o ďalších sa bude ešte hlasovať. Jedno z opatrení by umožnilo súdom zdvojnásobiť trest za určité trestné činy, ak sú spáchané v jednom z 25 get. Ďalším je zámer udeľovať štvorročný trest odňatia slobody pre rodičov prisťahovalcov, ktorí nútia svoje deti, aby odchádzali na návštevy krajiny svojho pôvodu, ktoré sú opísané ako "rekvalifikačné cesty", a tým poškodzujú ich "vzdelávanie, jazyk a blahobyt".
Taktiež by sa malo umožniť miestnym orgánom monitorovať a zvýšiť dohľad nad rodinami z geta. Vláda by mala mať taktiež možnosť nariadiť demoláciu vybraných častí miest, kde sú getá. Tým, že budú obyvatelia get dostávať nižšie sociálne dávky, malo by ich to motivovať, aby si hľadali ubytovanie inde a miestne úrady by mali dostávať odmeny za to, ak sa obyvateľ geta zamestná.
Ako príliš radikálne boli zamietnuté návrhy na zákaz vychádzania detí z geta od ôsmej hodiny večernej, či zámer Martina Henriksena, predsedu parlamentného výboru pre integráciu, aby mladí ľudia z týchto oblastí nosili na členku elektronické náramky. Minister spravodlivosti Soren Pape Poulsen minulý mesiac odmietol nerovnosť zákona a považuje to za nezmysel. Podľa neho by zvýšenie sankcií malo vplyv len na ľudí, ktorí porušujú zákon. Dánski predstavitelia tvrdia, že krajinu iba robia bezpečnejšou.
Ako za čias nacizmu
Sociálna demokratka Yildiz Akdoganová, ktorej volebný obvod zahrňuje aj Tingbjerg, klasifikovaný ako geto, povedala, že Dáni sú takí znecitlivení tvrdou rétorikou o prisťahovalcoch, že už neregistrujú negatívnu konotáciu slova "geto" a jeho súvis s nacistickou segregáciou Židov.
"Nazývame ich "deťmi geta, rodičmi geta," je to také šialené," povedala Akdoganová. "Stáva sa mainstreamovým slovom, čo je veľmi nebezpečné. Ľudia, ktorí vedia trochu o histórii, o nepríjemnom období v Európe, vedia, s čím sa slovo "geto" spája."
