WASHINGTON / PEKING - Začala sa obchodná vojna, ktorá môže mať veľké následky. Spojené štáty zaviedli o polnoci washingtonského času ďalšie clá na čínsky dovoz, na čo Čína reagovala podobným krokom. Doplatí na to najviac Slovensko či Česko?
Washington zaviedol colné sadzby na čínsky import v hodnote 34 miliárd dolárov (29,04 miliardy eur), čo je prvý krok na ceste k čoraz rýchlejšej „vojne ciel". Americký prezident Donald Trump vo štvrtok diskutoval o obchodnej vojne s novinármi, ktorí s ním odleteli do Montany na kampaň.
Trumpova administratíva tvrdí, že Čína uplatňuje „predátorskú taktiku" v snahe predstihnúť technologickú dominanciu USA. Táto taktika zahŕňa aj tzv. kybernetické krádeže. Peking totiž vyžaduje, aby americké spoločnosti odovzdali technológie výmenou za prístup na čínsky trh.
Najväčšia obchodná vojna
Čínska reakcia na seba dlho nenechala čakať, na dovoz amerických výrobkov v celkovom objeme 34 miliárd dolárov chce zaviesť clo vo výške 25 percent. Zo strany čínskeho ministerstva obchodu zazneli tvrdé slová. Hovorca totiž povedal, že USA rozpútali „najväčšiu obchodnú vojnu v hospodárskych dejinách" a Čína v záujme svojich obyvateľov musela podniknúť protiútok.
Oficiálny čínsky denník vychádzajúci v angličtine China Daily zas obvinil americkú vládu, že sa správa „ako gang bláznov", ktorý by mohol poškodiť svetovú ekonomiku, pokiaľ ho ostatné krajiny nezastavia. Peking sa taktiež chystá informovať Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) o „situácii" a spolupracovať s inými krajinami na zabezpečení voľného obchodu a multilaterálneho systému.
Doplatí na to Slovensko?
Prípadná obchodné vojna môže podľa ekonomického modelu analytickej spoločnosti Pictet Asset Management najviac postihnúť aj ekonomiky Slovenska, Česka alebo Maďarska. Model pracuje so zavedením desaťpercentného clá na výrobky z USA, ktoré by boli nútení zaplatiť spotrebitelia.
Takýto krok by mohol priviesť globálne hospodárstvo do stagflácie, teda kombinácie vysokej inflácie a súčasnej stagnácie ekonomiky, a znížiť firmám zisk asi o 2,5 percenta. Práve ekonomiky krajín silne naviazaných na globálne hodnotové reťazce, ktoré veľké korporácie využívajú k rozdeleniu produkcie svojho tovaru, budú vypuknutím obchodného konfliktu zrejme zasiahnuté najviac.
Slovensko sa v takomto rebríčku nachádza na treťom mieste, Maďarsko na štvrtom a Česko na piatom. Krajiny sú zoradené podľa svojho zapojenia do globálnych hodnotových reťazcov podľa definície Svetovej obchodnej organizácie (WTO) ako súčet pridanej hodnoty zo zahraničia k exportu krajiny a pridanej hodnoty dodávanej do zahraničia.
Zmätok a mnohomiliardové škody
Nejasná situácia vyplývajúca z dočasnej absencie oficiálneho čínskeho stanoviska taktiež spôsobovala zmätok v niektorých veľkých čínskych prístavoch a na trhoch. V prístavoch úrady otáľali s prevzatím amerického tovaru, čo by mohlo spôsobiť mnohomiliardové škody.
Zmätok zavládol tiež na komoditných trhoch, pretože obchodníci nevedeli, za akú cenu sa bude obchodovať napríklad sója, ktorej by sa mali prípadné čínske sankcie podľa niektorých správ tiež dotknúť.
Dolár klesol
Dolár v reakcii na nové clá klesol, reakcia na menových trhoch je ale iba „tlmená", keďže investori sa okrem eskalácie americko-čínskeho obchodného sporu zaujímajú aj o najnovšiu správu o vývoji pracovných miest v USA, ktorú úrady zverejnia popoludní.
Dolárový index, ktorý meria výkon doláru ku košu šiestich hlavných svetových mien, klesol na 94,317 bodu, pričom v priebehu dopoludnia sa nakrátko prepadol až na 94,177 bodu, čo bola jeho najnižšia úroveň od 26. júna. To pomohlo euru posilniť. Kurz spoločnej európskej meny oproti doláru vzrástol na 1,1727 USD/EUR a je najvyšší od 26. júna.
