TEHERÁN - Iránsky prezident Hasan Rúhání nevylučuje stiahnutie iránskych vojakov zo Sýrie, informovala agentúra DPA. Rúhání poznamenal, že iránski vojenskí poradcovia boli do Sýrie vyslaní na žiadosť sýrskej vlády. Upozornil, že vojaci viacerých štátov v Sýrii pôsobia ilegálne a bez koordinácie s vládou v Damasku.
V utorkovom telefonickom rozhovore s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom Rúhání podľa DPA vyjadril nádej, že korene terorizmu v Sýrii budú zlikvidované čo najskôr. "To bude znamenať, že prítomnosť zahraničných vojakov v Sýrii nebude potrebná ". Rusko, Irán a libanonské polovojenské oddiely hnutia Hizballáh sú v konflikte v Sýrii najdôležitejšími spojencami sýrskeho prezidenta Bašára Asada, pričom však najmä prítomnosť Iránu a Hizballáhu v Sýrii je zdrojom napätia v celej oblasti Blízkeho východu. Izrael napr. tvrdí, že sa cíti byť ohrozený iránskymi raketami, ktoré sú podľa neho dislokované na území Sýrie.
Podobnú myšlienku ako Rúhání ohľadom odsunu zahraničných vojakov vyslovil v máji aj ruský prezident Vladimir Putin, keď v čiernomorskom letovisku Soči privítal sýrskeho prezidenta Asada. Putin vtedy navrhol, aby sa zo Sýrie stiahli všetky cudzie jednotky, keďže sýrska armáda zaznamenáva v boji proti terorizmu "veľký pokrok".
Rusko je v rámci viac než sedem rokov trvajúceho sýrskeho ozbrojeného konfliktu hlavným spojencom tamojšieho prezidenta Asada. Vstup ruských vojsk do Sýrie v roku 2015 zvrátil vývoj situácie v prospech jeho vlády. Rúhání a Macron sa v telefonáte venovali aj téme iránskej jadrovej zmluvy. Rúhání upozornil svetové veľmoci, že pre Irán bude nemožné riadiť sa jadrovou dohodou uzavretou v roku 2015, ak z nej po odstúpení Spojených štátov nebude môcť profitovať.
Rúhání podľa Reuters vyjadril spokojnosť s postojom Európy, osobitne Francúzska, pri snahách o záchranu zmluvy podpísanej v júli 2015. Súčasne však upozornil, že "podobné vyhlásenia by mali byť spojené s činmi a konkrétnymi opatreniami". V dohode, ktorú Irán a šestica veľmocí uzavreli v roku 2015, sa režim v Teheráne zaviazal obmedziť svoj program na obohacovanie uránu výmenou za zrušenie tvrdých ekonomických sankcií uvalených na Irán. Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa od tejto dohody v máji odstúpila.
