LUXEMBURG - Členské štáty Európskej únie musia priznať právo trvalého pobytu osobe z tretej krajiny, ktorá uzavrela manželstvo s občanom Európskej únie rovnakého pohlavia. Rozhodol o tom Súdny dvor Európskej únie. Skutočnosť, že daný úniový štát homosexuálne manželstvo neuznáva, nie je podľa súdu dôvodom obmedzovať slobodu pohybu v rámci EÚ.
Mladý pár sa zabával v trenčianskom podniku: Najprv homofóbne narážky, potom bitka
"Aj keď sa členské štáty môžu podľa svojho uváženia rozhodnúť, či povolia manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia, nemôžu brániť slobode pobytu občana únie tým, že jeho manželovi alebo manželke rovnakého pohlavia so štátnou príslušnosťou mimo Európskej únie odmietnu udeliť právo na trvalý pobyt na svojom území," uviedol súd v tlačovej správe.
Úniový súd so sídlom v Luxemburgu sa zaoberal prípadom Rumuna Relua Adriana Comana, ktorý sa v roku 2010 v Bruseli oženil s Američanom Robertom Clabournom Hamiltonom. V roku 2012 potom manželia požiadali rumunské orgány o radu, ako požiadať o trvalý pobyt pre amerického občana v Rumunsku, ktoré je od roku 2007 členom EÚ.
Smernica EÚ o voľnom pohybe oprávňuje manžela či manželku občana EÚ, aby svojho partnera sprevádzali do ktoréhokoľvek štátu únie. Rumunské úrady však Comana informovali, že jeho manželovi náleží právo pobytu len v dĺžke troch mesiacov, pretože v krajine, ktorá neuznáva manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia, nie je Američan považovaný za jeho manžela.
Súdny dvor EÚ však rozhodol, že by takýto postup narušoval právo občana EÚ voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pretože má právo aj na to, aby ho mohol sprevádzať jeho manžel alebo manželka. Pojem "manžel alebo manželka" je pritom podľa súdu "z hľadiska pohlavia neutrálne, takže môže zahŕňať aj manžela alebo manželku... rovnakého pohlavia".
Členské štáty EÚ tak majú podľa úniového súdu povinnosť uznať homosexuálne manželstvo na účely priznania práva na pobyt. "Táto povinnosť neznamená pre daný členský štát nutnosť upraviť vo vnútroštátnom práve inštitút manželstva medzi osobami rovnakého pohlavia," dodal súd. V prípade rumunsko-amerického páru bude teraz musieť rozhodnúť rumunský ústavný súd. V Rumunsku prestala byť homosexualita trestným činom až v roku 2000.
Manželstvo osôb rovnakého pohlavia uznáva 16 krajín Európskej únie, ďalšie vrátane Česka umožňujú gayom a lesbám uzatvárať takzvané registrované partnerstvá. Okrem Rumunska s inštitútom registrovaného partnerstva však neráta právny poriadok v Bulharsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a ani na Slovensku.
Reakcia ministerstva spravodlivosti
Ústava SR vymedzuje len manželstvo, a to ako jedinečný zväzok muža a ženy. V reakcii na utorňajší rozsudok v prípade Coman-Hamilton o zákonnosti manželstva osôb rovnakého pohlavia to uviedla hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti SR Zuzana Drobová.
"Zväzok osôb rovnakého pohlavia sa u nás nedá uzavrieť a ani by nebol uznaný," dodala Drobová. Upozornila však, že "priznávanie dôsledkov alebo vybraných účinkov registrovaného partnerstva alebo homosexuálneho manželstva však nie je v rozpore s naším právnym poriadkom, aj keď ide na našom území o neplatný zväzok".
Drobová vysvetlila, že slovenský súd by mohol homosexuálnej dvojici priznať práva napríklad v dedičskom konaní, ak by si takáto dvojica "zvolila pre dedenie právny režim štátu, ktorý by im priznával výhodnejšie dedičské práva". Slovenský súd by teda majetkové práva mohol zohľadniť bez ohľadu na skutočnosť, že LGBTI zväzok ako taký neuznal, tvrdí hovorkyňa rezortu spravodlivosti.
Rovnako by to bolo napríklad aj so spoločným osvojením detí, pričom na Slovensku si dieťa môžu osvojiť len manželia - muž a žena, doplnila Drobová. "Viaceré práva vo vzťahu k dieťaťu získané pred príchodom do SR, rovnako ako aj práva dieťaťa voči adoptívnym LGBTI rodičom - vrátane napríklad práva na výživné - by mohli byť uznané a prispôsobené, napriek tomu, že LGBTI zväzok ako taký by nebol uznaný," ozrejmila hovorkyňa slovenského rezortu spravodlivosti.
Čo na to ministerstvo vnútra?
Rodinný príslušník občana EÚ môže využívať právo na pobyt na Slovensku, ak ho u nás sprevádza. "Je pravda, že slovenský právny poriadok nepozná registrované partnerstvo. Avšak od 1. januára 2012 je účinný zákon o pobyte cudzincov, v ktorom je okrem iného transponovaná aj smernica o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov," uviedol tlačový odbor rezortu vnútra.
Ako ďalej informovali z ministerstva, rodinným príslušníkom občana EÚ je občan tretej krajiny, ktorý je jeho partnerom a ich vzťah je trvalý a riadne osvedčený. V takomto prípade má teda pobyt na území Slovenska v sprievode občana Únie povolený. Znamená to, že ak občan tretej krajiny preukáže vzťah k občanovi EÚ, na základe zákona o pobyte cudzincov má právo pobytu v tom členskom štáte, v ktorom má právo pobytu aj jeho partner.
