BRATISLAVA - Pátranie po mimozemskom živote sa doteraz koncentrovalo na hľadanie planét, ktoré majú pevný povrch, mohla by sa na nich nachádzať voda, a sú v takzvanej obývateľnej zóne, teda v takej vzdialenosti od svojej hviezdy, ktorá umožňuje vode zotrvať v kvapalnom skupenstve.
Skupina vedcov z univerzít v Spojených štátoch a v Austrálii sa však rozhodla na vec pozrieť zo širšej perspektívy. Doterajšie pátranie po teoreticky obývateľných exoplanétach automaticky vylučovalo plynné obry typu nášho Jupiteru či Saturnu. Skupina vedcov okolo planetárneho astrofyzika Stephena Kanea z University of California v kalifornskom Riverside sa však rozhodla medzi potenciálne obývané či obývateľné svety zaradiť nielen samotné planéty, ale aj ich mesiace, čo počet "nádejných" vesmírnych telies niekoľkonásobne zvyšuje.
"Momentálne vieme o 175 mesiacoch, ktoré obiehajú okolo ôsmich planét našej Slnečnej sústavy. Hoci väčšina týchto mesiacov obieha okolo Saturnu a Jupiteru, teda planét, ktoré sú mimo obývateľnej zóny nášho Slnka, pri iných hviezdach to takto byť nemusí. Keď teda do nášho pátrania po mimozemskom živote zahrnieme aj kamenné mesiace, dramaticky to zvýši počet miest, na ktoré sa môžeme zamerať," vysvetľuje Kane.
Jeho tímu sa podarilo identifikovať zatiaľ 121 plynných exoplanét, okolo ktorých by mohli obiehať obývateľné mesiace. Ako píše magazín Science Alert, problémom je to, že pri našich súčasných technických možnostiach máme len veľmi slabé šance niektoré z takýchto mesiacov zaznamenať, nieto ešte skúmať ich zloženie. To sa však časom bude zrejme meniť a práca austrálsko-amerického tému tak môže predstavovať vítaný podklad pre prácu budúcich výkonnejších teleskopov.
