MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin po rokovaní so stálymi predstaviteľmi Rady bezpečnosti Ruskej federácie vyjadril hlboké znepokojenie z rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom. S odvolaním sa na stredajšie vyhlásenie hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova o tom informovala agentúra RIA Novosti.
Putin a predstavitelia Rady bezpečnosti RF zároveň zdôraznili dôležitosť tohto dokumentu, doplnil Peskov.
Stretnutie sa tiež týkalo situácie v Sýrii, vrátane nočných izraelských leteckých úderov. Americký prezident Donald Trump v utorok 8. mája vyhlásil, že Spojené štáty odstupujú od jadrovej dohody svetových mocností s Iránom a jeho krajina zavedie voči Teheránu opäť sankcie.
Francúzsko, Nemecko a Británia následne spoločne vyhlásili, že dohoda s Iránom "je dôležitá pre našu spoločnú bezpečnosť" a vyjadrili záujem ju naďalej dodržiavať.
K dohode o jadrovom programe dospeli Irán a šesť veľmocí - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - 14. júla 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.
Dohoda platí do roku 2025, no niektoré časti, vrátane prísnejších kontrol medzinárodnými pozorovateľmi, sa majú uplatňovať do roku 2040.
USA spravili chybu
Iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí v stredu uviedol, že americký prezident Donald Trump sa dopustil chyby, keď odstúpil od medzinárodnej zmluvy o iránskom jadrovom programe.
Podľa Chameneího boli Trumpove výroky "hlúpe a povrchné". "Bola tam asi desiatka lží," dodal s tým, že Trump sa vyhrážal iránskemu teokratickému režimu i ľuďom "hovoriac im, aby robili to či ono". "Pán Trump, v mene iránskeho ľudu vám hovorím: Urobili ste chybu," uvádza sa v Chameneího vyhlásení.
Chameneího vyhlásenie je reakciou na Trumpovo rozhodnutie, na základe ktorého Spojené štáty odstúpia od jadrovej dohody šiestich svetových mocností s Iránom a obnovia svoje sankcie voči tejto krajine.
Veliteľ iránskych revolučných gárd Mohammad Alí Džafarí uvítal Trumpovo rozhodnutie odstúpiť od zmluvy o iránskom jadrovom programe uzavretej v roku 2015.
Podľa Džafarího bolo od začiatku jasné, že Američania sú nedôveryhodní. V rozhovore pre agentúru Fars vyslovil predpoklad, že EÚ, ktorá je proti odstúpeniu od zmluvy, bude Spojené štáty nasledovať, čo znamená, že "osud dohody je jasný".
Predseda iránskeho parlamentu Alí Larídžání vo svojom stredajšom prejave pred poslancami parlamentu uviedol, že jeho krajina bude hodnotiť schopnosť Európskej únie chrániť dohodu o jadrovom programe. Poukázal na to, že vzhľadom na doterajšie skúsenosti nemôžu Iránci "až tak veriť vyhláseniam EÚ o zachovaní zmluvy". Podľa neho je načase, aby Európa "ukázala, či má potrebnú vážnosť, aby riešila medzinárodné problémy".
Larídžání dodal, že Irán najprv preskúma diplomatické možnosti riešenia situácie. Súčasne však naliehal na príslušný iránsky úrad, aby sa pripravil na "obnovenie všetkých aspektov jadrových aktivít".
Larídžání varoval, že ak diplomatické rokovania nebudú úspešné, Irán "privedie (všetkých) k rozumu" svojimi krokmi v jadrovej oblasti. Podľa Larídžáního Trump "rozumie len jazyku sily".
Stredajšie zasadnutie iránskeho parlamentu malo búrlivý priebeh - poslanci počas neho zapálili v budove papierovú americkú zástavu, aby tak vyjadrili nesúhlas s Trumpovým rozhodnutím.
Počas pálenia americkej zástavy iránski poslanci skandovali heslo "Smrť Amerike", ktoré sa v Iráne používa od islamskej revolúcie v roku 1979 a často znie aj v parlamente. Stredajšie spontánne protestné zhromaždenie poslancov je však výrazom hnevu, ktorý Trumpovo rozhodnutie vyvolalo.
K dohode o jadrovom programe dospeli Irán a šesť veľmocí - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - 14. júla 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.
Dohoda platí do roku 2025, avšak niektoré časti - vrátane prísnejších kontrol medzinárodnými pozorovateľmi - sa majú uplatňovať do roku 2040.
