DAMASK - Falošný poplach aktivoval v noci na utorok sýrsku protivzdušnú obranu, ktorá nasadila viacero protilietadlových rakiet a protilietadlových zbraní. Uviedla to agentúra DPA s odvolaním sa na zdroje v sýrskej armáde.
Sýrska štátna televízia a agentúry SANA predtým informovali, že viaceré vojenské objekty v Sýrii sa v noci na utorok stali terčami raketových útokov, ktoré mali vykonať izraelské bojové lietadlá. Protivzdušná obrana údajne zlikvidovala najmenej deväť nepriateľských rakiet. Sýrska protivzdušná obrana mala zneškodniť niekoľko rakiet nad mestom Homs. Štátna televízia označila túto udalosť za "agresiu".
Cieľom raketového útoku mala byť aj letecká základňa Šajrát v provincii Homs. Americká armáda na ňu vlani 7. apríla zaútočila raketami v odvete za predpokladaný chemický útok v Chán Šajchúne s desiatkami mŕtvych, ktorý mala nariadiť vláda prezidenta Bašára Asada a jeho východiskovým bodom mala byť práve základňa Šajrát.
Údajné nové útoky zatiaľ nikto oficiálne nepotvrdil. Izraelská armáda sa k takýmto záležitostiam zásadne nevyjadruje. Hovorca amerického ministerstva obrany Eric Pahon uviedol, že USA v súčasnosti nie sú v regióne vojensky aktívne. "Nemáme žiadne ďalšie informácie," dodal.
V noci na sobotu uskutočnili USA, Británia a Francúzsko raketové útoky na ciele v Sýrii, ktoré boli odpoveďou na chemický útok v sýrskom meste Dúmá zo 7. apríla. Mali pri ňom zahynúť desiatky civilistov.
Ruskí predstavitelia zopakovali, že chemický útok zinscenovala Británia
Domnelý chemický útok v sýrskom meste Dúmá bol podvrhom, ktorý zinscenovali britské spravodajské služby, aby vydláždili cestu k vojenskému zákroku Británie a spojencov v Sýrii. Podľa agentúry AP to povedal v pondelok stály predstaviteľ Ruska pri Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW) Alexandr Šuľgin. Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov prišiel s touto verziou ešte v piatok, čo vtedy britská veľvyslankyňa pri OSN Karen Pierceová odmietla ako "neslýchanú lož".
Ruský zástupca pri OPCW so sídlom v Haagu tvrdenie o zapojení Británie do uvedenej záležitosti nepodložil dôkazmi, povedal však, že "nie je nijaké iné prijateľné vysvetlenie". Ruský expert na ochranu pred chemickými zbraňami Igor Kirillov, ktorý navštívil mesto Dúmá, zase povedal, že tamojší povstalci odmietli ukázať telá údajných obetí chemického útoku. Jediný pacient, ktorý o sebe tvrdil, že bol otrávený, sa jasne priznal ku klamstvu, dodal Kirillov na pondelkovom brífingu v Haagu.
Experti OPCW vyslaní do Sýrie robia podľa tohto ruského predstaviteľa posledné prípravy pred návštevou miesta údajného chemického útoku zo 7. apríla. Táto návšteva sa má uskutočniť v stredu po prehliadke danej oblasti bezpečnostnými expertmi OSN, dodal Kirillov.
Šuľgin v pondelok dôrazne poprel tvrdenie americkej strany, že Rusko sa snaží klásť prekážky misii OPCW alebo odstrániť dôkazy. Označil ho za súčasť pokusov Washingtonu ospravedlniť vlastné útoky, ktoré podnikol v Sýrii spoločne so spojencami bez toho, aby počkal na zistenia expertov OPCW v Dúme.
Lídri G7 podporili útoky Západu
Zástupcovia skupiny siedmich najvyspelejších štátov sveta G7 vydali spoločné stanovisko s Európskou úniou, v ktorom deklarovali podporu útokom západných štátov v Sýrii. Lídri Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Británie, Spojených štátov, ako aj Európskej únie v stanovisku tiež odsúdili chemický útok zo 7. apríla vo Východnej Ghúte.
Zároveň vyjadrili "plnú podporu všetkým úsiliam zo strany Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Francúzska, ktorých cieľom je prostredníctvom útokov znížiť schopnosť režimu (prezidenta Baššára) al-Asada používať chemické zbrane a odvrátiť ich nasadenie v budúcnosti".
Útoky z minulej soboty označili za "obmedzené, primerané a nevyhnutné", pričom nasledovali "až po vyčerpaní všetkých diplomatických možností". Krajiny G7 tiež uviedli, že naďalej podporujú "diplomatické riešenie konfliktu v Sýrii".
Šéf europarlamentu odsúdil použitie chemických zbraní v Sýrii
Použitie chemických zbraní predstavuje čin, ktorý nemôže zostať nepotrestaný. Týmito slovami otvoril predseda Európskeho parlamentu (EP) Antonio Tajani aprílové plenárne zasadnutie zákonodarného zboru EÚ v Štrasburgu.
Šéf europarlamentu v pondelok večer upozornil, že inštitúcia, ktorej predsedá, musí nahlas a jasne vyhlásiť, že použitie chemických zbraní je neprijateľné a predstavuje hranicu, ktorú nemožno prekročiť beztrestne. Uviedol to v rovnaký deň keď ministri zahraničných vecí krajín EÚ v Luxemburgu podporili sobotňajšie útoky USA, Británie a Francúzska na vybrané ciele v Sýrii.
"Parlament musí vzhľadom na závažnosť situácie vyslať silné posolstvo," upozornil Tajani. Europoslanci sa budú tejto téme venovať v utorok popoludní počas debaty so šéfkou európskej diplomacie Federicou Mogheriniovou. K náletom v Sýrii by sa mal na pôde EP vyjadriť aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý v utorok dopoludnia predstaví poslancom svoje vízie o rozvoji EÚ.
Tajaniho vyhlásenie ohľadom cielených útokov spojencov v Sýrii následne podporili aj lídri niektorých politických skupín v EP. Rovnako odsúdili použitie chemických zbraní v Dúme, z čoho je obviňovaný režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Vyjadrili tiež podporu vojenskému zásahu USA, Francúzska a Spojeného kráľovstva, ktorý bol podľa ich vyjadrenia zameraný na "zastavenie vojnových zločinov Asadovho režimu".
Časť europoslancov však tieto zásahy kritizuje poukazujúc na absenciu medzinárodného mandátu na uskutočnenie útokov. Europarlament - podobne ako ministri zahraničných vecí EÚ - požaduje deeskaláciu napätia v Sýrii a pokračovanie ženevských mierových rokovaní za účasti všetkých aktérov pod vedením OSN.
EÚ žiada Rusko, aby priviedla sýrsku vládu k rokovaciemu stolu
Ukončenie sýrskej občianskej vojny nebolo nikdy také vzdialené, uviedla v pondelok šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Federica Mogheriniová. Rusko zároveň vyzvala, aby priviedlo sýrsku vládu k rozhovorom pod záštitou Organizácie Spojených národov, informovala agentúra AP.
Mogheriniová po stretnutí 28 ministrov zahraničných vecí EÚ zdôraznila nutnosť udržania tlaku, "v opačnom prípade bude pokračovať ničenie". Únia podľa jej slov organizuje budúci týždeň významné stretnutie o Sýrii, aby sa podnietil mierový proces pod záštitou OSN po leteckých útokoch západných veľmocí na túto krajinu. Na konferencii darcov pre Sýriu, ktorá sa bude konať 24.-25. apríla v Bruseli, by sa podľa jej očakávaní malo zúčastniť viac ako 70 delegácií.
Uznala však, že táto situácia je skľučujúca. "Je pravda, že riešenie konfliktu sa zdá byť ešte vzdialenejšie ako kedykoľvek predtým," povedala Mogheriniová na margo súčasného stavu sedem rokov od vypuknutia konfliktu. Šéfka zahraničnej politiky EÚ zároveň dôrazne obhajovala jadrovú dohodu s Iránom z roku 2015.
Mogheriniová zdôraznila, že treba urobiť hrubú čiaru medzi dodržiavaním jadrovej dohody Iránom a iným jeho konaním, ktoré EÚ a USA považujú za neprípustné. Irán je kľúčovým spojencom sýrskeho prezidenta Bašára Asada a podporuje militantné skupiny v celom regióne.
"Jedna vec je nám všetkým jasná," povedala Mogheriniová o 28 krajinách EÚ. "Chceme zachovať jadrovú dohodu s Iránom a chceme, aby všetci dodržiavali všetky záväzky obsiahnuté v tejto dohode." Zdôraznila, že EÚ berie aktivity Iránu v regióne "mimoriadne vážne".
Francúzsko odoberie sýrskemu prezidentovi Rad čestnej légie
Francúzsko odoberie sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi svoje najvyššie čestné vyznamenanie, Rad čestnej légie. Disciplinárny konanie vo veci sa už spustilo, informoval v pondelok denník Le Figaro s odvolaním sa na úrad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Francúzsko obviňuje Asada z použitia chemických zbraní proti civilistom v sýrskej občianskej vojne. Paríž sa preto pridal k USA a Británii pri sobotňajšej vojenskej operácii zameranej na vybrané ciele v Sýrii súvisiace s výrobou tohto arzenálu. Zásah prišiel po údajnom chemickom útoku v meste Dúmá.
Asadovi udelil predmetné vyznamenanie bývalý francúzsky prezident Jacques Chirac v roku 2001, krátko po tom, ako Asad prevzal vedenie štátu po svojom zosnulom otcovi Háfizovi Asadovi. V tom čase panovala nádej, že príchod mladého prezidenta prinesie Sýrii politickú vzpruhu, čo sa však nepotvrdilo.
Asadove brutálne potlačenie protestov sa časom zvrhlo na krvavý, mnohostranný konflikt, ktorý trvá už sedem rokov a vyžiadal si najmenej 400.000 mŕtvych, zatiaľ čo milióny obyvateľov museli utiecť zo spustošenej krajiny.
Rad čestnej légie, ktorý zaviedol Napoleon Bonaparte ešte ako prvný konzul 19. mája 1802, je najvyšším francúzskym vyznamenaním udeľovaným za civilné i vojenské zásluhy. Légia má približne 93.000 členov. Zahraniční politici toto ocenenie dostávajú často, avšak členmi légie sa môžu stať výlučne francúzski občania.
Zákrok Západu v Sýrii vyvolal protest na Cypre
Niekoľko stoviek Cyperčanov, Palestínčanov a Sýrčanov sa zišlo v pondelok na pokojnej demonštrácii pred americkým veľvyslanectvom v cyperskej metropole Nikózia, kde protestovali proti leteckým a raketovým útokom v Sýrii pod vedením Spojených štátov. Účastníci mávali sýrskymi zástavami a pokrikovali protizápadné heslá, informovala agentúra AP.
Podľa protestujúcich z koalície ľavicových skupín a cyperskej Pokrokovej strany pracujúceho ľudu (AKEL) s komunistickými koreňmi bola americko-britsko-francúzska "agresia" voči Sýrii neoprávnená, lebo zatiaľ nič nedokazuje, že by vláda sýrskeho prezidenta Bašára Asada použila chemické zbrane proti vlastnému ľudu. Demonštranti kritizovali aj využívanie Cypru ako štartovacieho bodu pre takéto útoky, dodala AP.
Britské lietadlá, ktoré sa zapojili do sobotňajších útokov na viaceré objekty v Sýrii, vzlietli zo základne Spojeného kráľovstva na Cypre. Spoločný zákrok Spojených štátov, Británie a Francúzska mal byť odvetou za údajné použitie chemických zbraní sýrskou armádou v meste Dúmá pri Damasku.
