BALI - Sopka Mount Agung na Bali stále necháva všetkých v napätí. Nie je isté, či budú po výbuchu nasledovať aj zemetrasenia sprevádzané ďalšími výbuchmi a príležitostným popolom. Výbuch sopky Mount Agung na Bali môže mať vplyv aj na zmeny klímy a ochladzovanie Zeme.
V utorok po prebudení sopky z jej krátera stúpal do výšky asi 3000 metrov dym a lávový popol, pričom sa očakáva magmatická erupcia. Dvojfarebný oblak popola sa v posledných dňoch zvýšil až na 30 000 stôp (cca 9,1 kilometra), čo prinieslo veľkolepé zábery. Vedci stále zhromažďujú údaje, aby zistili, či to povedie k niečomu väčšiemu. Ak sa sopka stane aktívnejšou, môže spôsobiť oveľa viac ako zrušené lety a spaľovanie dažďových pralesov. Mohlo by to svetu poskytnúť krátkodobé potlačenie vlny globálneho otepľovania na Zemi.
Dôjde k ochladzovaniu klímy
Výbušné vulkanické erupcie môžu vysielať oblaky popola vysoko do stratosféry. V bezprostrednej blízkosti môže popol spadnúť späť z neba a spôsobiť problémy s dýchaním alebo nebezpečné nánosy bahna, ak sa zmieša s dažďom. Malé častice oxidu siričitého v oblaku môžu však v stratosfére pretrvať. Tam odrážajú slnečné svetlo späť do vesmíru a budú ochladzovať klímu niekoľko rokov, než klesnú späť na Zem.
"Globálna povrchová teplota Zeme reaguje na veľké sopečné erupcia dosť rýchlo," povedal Zeke Hausfather, vedec z kalifornskej univerzity. "Bude trvať niekoľko mesiacov, kým sa aerosólový oblak rozšíri po celej Zemi. V priebehu pár mesiacov po erupcii by sme mohli vidieť maximálne ochladenie, ktoré by sa postupne vytrácalo počas nasledujúcich piatich rokov."
Posledný veľký výbuch sopky Agung nastal v roku 1963, keď prišlo o život približne 1100 ľudí. Hausfather vykonal analýzu toho, čo by znamenalo erupciu na úrovni tej z roku 1963 pre priemernú globálnu teplotu. Ukazuje sa, že planéta by pravdepodobne ochladzovala priemerne o 0,1 - 0,2 stupňa Celzia v priebehu rokov 2018 - 2020 s vrcholným chladným obdobím okolo roku 2019, pričom by teplota poklesla až o 0,5 stupňa.
Vedci zatiaľ čakajú
Veľká otázka spočíva v tom, či je tento víkendový výbuch predchodcom niečoho na úrovni výbuchu z roku 1963, ktorý zabil vyše tisíc ľudí, alebo sa sopka zmierni a na Bali sa vrátia k idylickému prostrediu. Indonézske centrum pre vulkanológiu a zmierňovanie geologických rizík však v súčasnosti zvýšilo úroveň varovania na červenú, teda najvyššiu pohotovosť. "Počkáme a uvidíme, či to bude viesť k intenzívnejším výbuchom," povedal Erik Klemetti, vulkanológ na univerzite Denison, pre portál Earther.
Klemetti neskôr na Twitteri uviedol, že zatiaľ je erupcia sopky pomerne malá, no nedá sa predpovedať, ako bude postupovať. Jej intenzita sa totiž podľa Klemettiho zvyšuje, na vrchole je aj jasná žiara z lávy. Ak totiž dôjde k obrovskej erupcii, účinky na podnebie by mohli byť dosť podstatné.
Erupcie majú vplyv aj na hladiny oceánov
Veľké erupcie môžu spomaliť aj ďalšie aspekty klimatických zmien. Výskum publikovaný minulý rok ukázal, že erupcia filipínskej sopky Mount Pinatubo z roku 1991 schladilo oceány natoľko, že sa okamžite znížila miera zvyšovania hladiny morí.
Všetky tieto vplyvy však závisia od toho, či sa oxid siričitý dostane do stratosféry. Mrak by musel vystúpiť do výšky približne 18 km. Zatiaľ čo satelity ukázali prítomnosť oxidu siričitého v oblaku popola zo sopky Agung, oblak sa v súčasnosti nachádza v polovici cesty do stratosféry. To znamená, že zatiaľ je vplyv na klímu zanedbateľný, no ak sa dostane mrak vyššie a zosilnie, jeho vplyv pocítime veľmi rýchlo.
Ochladzovanie sa zatiaľ považuje za relatívny pojem. Hausfatherove analýzy ukazujú, že rok 2019 bude síce najchladnejším rokom v tzv. "post-Agungskej ére", no stále bude patriť k jedným z piatich najteplejších rokov v histórii. Je to preto, že vplyv oxidu uhličitého, ktorý sa dostal do ovzdušia ľudským pričinením ďaleko prevažuje vplyv oxidu siričitého prítomného vo vzduchu po výbuchu sopky na Bali. Sopka Agung sa prebudila v utorok 21. novembra.
Sopka Agung (3142 m) je najvyšším vrchom na Bali. Nachádza sa v severovýchodnej časti ostrova približne 70 kilometrov od letiska. Úrady nariadili evakuáciu okolo 100.000 ľudí z bezprostrednej blízkosti sopky. Ako spresnila agentúra AP, sériu erupcií sopky Agung zaznamenali v sobotu večer a v nedeľu ráno. Sopka vychrlila aj štvorkilometrový stĺp popola, ktorý však vietor zaniesol mimo oblasti miestneho letiska. Indonézia leží v oblasti tzv. Ohnivého kruhu v Tichom oceáne, v ktorej sa vyskytuje približne 90 percent všetkých zemetrasení na Zemi. Na indonézskych ostrovoch sa nachádza viac ako 130 činných sopiek.
