Rusko trvalo na svojich hrozbách o znížení dodávok zemného plynu do Bieloruska o 45 percent pre nesplatený dlh (Zdroj: ČTK)
BRATISLAVA - Európska komisia (EK) v piatok privítala dohodu medzi Ruskom a Bieloruskom, ktorú sa podarilo dosiahnuť v poslednej minúte a ktorá odvrátila hrozbu zníženia dodávok zemného plynu. Európska únia zároveň informovala, že ruší plány na stretnutie svojej koordinačnej skupiny pre plyn, pretože Rusko dodávky do Bieloruska neznížilo.
"Vítame vývoj udalostí za posledné hodiny," povedal hovorca komisie Martin Selmayr a dodal: "Potreba urýchlene zvolať stretnutie európskej koordinačnej skupiny už pominula."
Komisia rozposlala pozvánky na stretnutie vo štvrtok, pretože Rusko trvalo na svojich hrozbách o znížení dodávok zemného plynu do Bieloruska o 45 percent pre nesplatený dlh. Koordinačná skupina pre plyn sa zaoberá opatreniami na zabezpečenie bezpečnosti dodávok zemného plynu a podieľajú sa na nej predstavitelia členských krajín EÚ, zástupcovia tohto priemyselného odvetvia a relevantní spotrebitelia. Zoskupeniu predsedá Európska komisia.
Ruský plynárenský monopol Gazprom v piatok oznámil, že Minsk zaplatil prvú časť dlhu v objeme 190 miliónov amerických dolárov z celkovej výšky 456 miliónov dolárov. Gazprom chcel práve od piatku 3. augusta pre nezaplatený dlh znížiť dodávky plynu do krajiny o 45 %. Bielorusko vo štvrtok oznámilo, že na základe rozhodnutia prezidenta Alexandra Lukašenka siahne na štátne rezervy a dlh vyplatí. Gazprom rozhodnutie o znížení dodávok plynu odložil na 10. augusta.
Gazprom ešte začiatkom tohto roka zdvojnásobil ceny ruského zemného plynu pre Bielorusko z pôvodných 46 amerických dolárov za tisíc kubických metrov na 100 amerických dolárov za tisíc kubických metrov. Rusko však súhlasilo s poskytnutím prechodného obdobia v trvaní šesť mesiacov, v rámci ktorého Bielorusku umožnilo platiť len polovicu z uvedenej zvýšenej ceny. V utorok však Gazprom vyhlásil, že od piatku zníži dodávky plynu do krajiny, keďže sa jej nepodarilo uzavrieť s Bieloruskom dohodu o zaplatení jeho dlhu.
Bielorusko je kľúčovou tranzitnou krajinou pre dodávky ruskej ropy a zemného plynu do západnej Európy. Okolo 20 percent dodávok ruského zemného plynu do krajín EÚ prechádza cez Bielorusko, najmä do Poľska, Nemecka a Litvy. Spor o ceny viedol začiatkom roka k zníženiu dodávok ropy do niektorých európskych krajín. Podobná roztržka o ceny zemného plynu s Ukrajinou, ďalšou dôležitou tranzitnou krajinou, spôsobila minulý rok zníženie jeho dodávok do krajín západnej Európy a vyvolala diskusiu o rastúcej závislosti Európy na dodávkach energií z Ruska. Gazprom však uistil svojich európskych zákazníkov, že v prípade potreby je na zabezpečenie stabilných dodávok plynu pripravený použiť alternatívne prepravné trasy.
Spoločnosť tiež pohrozila, že ak bieloruská strana odčerpá zemný plyn z tranzitného plynovodu, podnikne voči Minsku právne kroky. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok uistil predstaviteľov Ázie, že Rusko nebude používať svoje energetické dodávky ako nástroj vydierania, a to aj napriek nedávnym hrozbám o zastavení dodávok do susedného Bieloruska.
Problém s Bieloruskom však paradoxne nespomenul. "Neverte tým, čo tvrdia, že Rusko využíva dodávky energie na vydieranie iných krajín," povedal Lavrov na podnikateľskom fóre na Filipínach, ktoré sa uskutočnilo po regionálnom summite ministrov zahraničných vecí Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN). "Vôbec to nie je pravda," dodal minister.
Komisia rozposlala pozvánky na stretnutie vo štvrtok, pretože Rusko trvalo na svojich hrozbách o znížení dodávok zemného plynu do Bieloruska o 45 percent pre nesplatený dlh. Koordinačná skupina pre plyn sa zaoberá opatreniami na zabezpečenie bezpečnosti dodávok zemného plynu a podieľajú sa na nej predstavitelia členských krajín EÚ, zástupcovia tohto priemyselného odvetvia a relevantní spotrebitelia. Zoskupeniu predsedá Európska komisia.
Ruský plynárenský monopol Gazprom v piatok oznámil, že Minsk zaplatil prvú časť dlhu v objeme 190 miliónov amerických dolárov z celkovej výšky 456 miliónov dolárov. Gazprom chcel práve od piatku 3. augusta pre nezaplatený dlh znížiť dodávky plynu do krajiny o 45 %. Bielorusko vo štvrtok oznámilo, že na základe rozhodnutia prezidenta Alexandra Lukašenka siahne na štátne rezervy a dlh vyplatí. Gazprom rozhodnutie o znížení dodávok plynu odložil na 10. augusta.
Gazprom ešte začiatkom tohto roka zdvojnásobil ceny ruského zemného plynu pre Bielorusko z pôvodných 46 amerických dolárov za tisíc kubických metrov na 100 amerických dolárov za tisíc kubických metrov. Rusko však súhlasilo s poskytnutím prechodného obdobia v trvaní šesť mesiacov, v rámci ktorého Bielorusku umožnilo platiť len polovicu z uvedenej zvýšenej ceny. V utorok však Gazprom vyhlásil, že od piatku zníži dodávky plynu do krajiny, keďže sa jej nepodarilo uzavrieť s Bieloruskom dohodu o zaplatení jeho dlhu.
Bielorusko je kľúčovou tranzitnou krajinou pre dodávky ruskej ropy a zemného plynu do západnej Európy. Okolo 20 percent dodávok ruského zemného plynu do krajín EÚ prechádza cez Bielorusko, najmä do Poľska, Nemecka a Litvy. Spor o ceny viedol začiatkom roka k zníženiu dodávok ropy do niektorých európskych krajín. Podobná roztržka o ceny zemného plynu s Ukrajinou, ďalšou dôležitou tranzitnou krajinou, spôsobila minulý rok zníženie jeho dodávok do krajín západnej Európy a vyvolala diskusiu o rastúcej závislosti Európy na dodávkach energií z Ruska. Gazprom však uistil svojich európskych zákazníkov, že v prípade potreby je na zabezpečenie stabilných dodávok plynu pripravený použiť alternatívne prepravné trasy.
Spoločnosť tiež pohrozila, že ak bieloruská strana odčerpá zemný plyn z tranzitného plynovodu, podnikne voči Minsku právne kroky. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok uistil predstaviteľov Ázie, že Rusko nebude používať svoje energetické dodávky ako nástroj vydierania, a to aj napriek nedávnym hrozbám o zastavení dodávok do susedného Bieloruska.
Problém s Bieloruskom však paradoxne nespomenul. "Neverte tým, čo tvrdia, že Rusko využíva dodávky energie na vydieranie iných krajín," povedal Lavrov na podnikateľskom fóre na Filipínach, ktoré sa uskutočnilo po regionálnom summite ministrov zahraničných vecí Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN). "Vôbec to nie je pravda," dodal minister.
