BRATISLAVA - Katalánsko by sa v teoretickej rovine mohlo stať spúšťačom rozpadu Európy. Je tu však veľké ALE. Ak by sa to v budúcnosti naozaj podarilo, Európa by sa rozpadla na malé štátiky. Preto je dôležité sledovať osud Katalánska.
Hlavný ekonóm banky CITI Willem Buiter povedal pre portál cnbc.com, že problém separatistických regiónov nie je vôbec nový. "Príliš veľa krajín v EÚ má problémy s separatistickými hnutiami vrátane Británie, Belgicka či Talianska, nie je to vôbec nový problém," tvrdí Buiter.
Po Katalánsku môžu nasledovať ďalšie regióny v štátoch EÚ. Keby sa každý Tu je výber tých, kde môže dôjsť k pokusom o odtrhnutie sa od materského štátu:
Baskicko
Španielska oblasť, ktorá získala autonómiu v roku 1979. Región má vlastný parlament, políciu, zdravotníctvo a školstvo. Regionálna vláda vyberá dane a vo väčšine prípadov rozhoduje o využití týchto peňazí. Ľudia, ktorí sa hlásia k baskickej národnosti, žijú prevažne na území dvoch štátov, Francúzska a Španielska. V Španielsku ide o Baskicko čiže Euskadi a o provinciu Navarra, kde dohromady žije asi 2,1 milióna Baskov.
Od 60. rokov bojovala za samostatný baskický štát, zložený zo španielskych i francúzskych provincií, organizácia Baskicko a jeho sloboda (ETA). Za dobu svojho boja pripravila o život viac ako 800 ľudí. Nielen Madrid a Paríž, ale aj EÚ a USA ju považujú za teroristickú organizáciu. V posledných rokoch ale strácala podporu v baskickej spoločnosti. V roku 2011 ETA vyhlásila trvalé a všeobecné prímerie a tento rok v apríli oznámila, že sa vzdáva všetkých svojich zbraní. Politickým krídlom ETA bola strana Batasuna, ktorá bola od roku 2003 ilegálna a ktorá sa v roku 2013 rozpustila. Korene vzdoru siahajú najmä do doby občianskej vojny v druhej polovici 30. rokov. Generál Francisco Franco vtedy potlačil Baskov veľmi brutálne, tisíce tamojších nacionalistov boli internovaných či odsúdených na smrť a baskičtina bola zakázaná.
Škótsko
V septembri 2014 zástancovia úplnej samostatnosti Škótska, ktoré má značné príjmy z ťažby ropy v Severnom mori, vyvolali referendum, v ktorom zvíťazili prívrženci zachovania spoločného štátu, pre ktorý hlasovalo 55,3 percenta voličov pri rekordnej účasti takmer 85 percent. Po minuloročnom plebiscite o brexite však môže byť pozícia škótskych separatistov silnejšia.
V Škótsku sa v tomto referende väčšina obyvateľov vyslovila pre zotrvanie v EÚ. K usporiadanie už druhého referenda o zotrvaní či odchode Škótska zo Spojeného kráľovstva potrebuje škótska vláda súhlas britského kabinetu a parlamentu vo Westminsteri. Ale britská premiérka Theresa Mayová to odmieta s tvrdením, že pre takéto hlasovanie nie je vhodná doba. Škótska premiérka Nicola Sturgeonová odložila rozhodnutie o vyhlásení nového referenda o odtrhnutí Škótska na koniec rozhovorov o brexite, ktorý sa predpokladá na jeseň budúceho roka.
Flámsko
Belgicko dlhodobo sužujú spory francúzsky hovoriacich Valónov a holandsky hovoriacich Flámov, ktoré sa týkajú prerozdelenia právomocí a peňazí medzi obomi hlavnými regiónmi. Bohatšie a ľudnatejšie Flámsko totiž odmieta "sponzorovať" chudobnejšie Valónsko. Flámsko je čistým prispievateľom do federálneho rozpočtu. Flámi žijú skôr na severe a tvoria vyše 60 percent z približne 11,3 milióna obyvateľov Belgicka.
Valóni, ktorých je okolo 40 percent, obývajú juh krajiny. Medzi nimi je dvojjazyčný Brusel, v ktorom však väčšinu tvoria francúzsky hovoriaci Belgičania; na východe Belgicka žije tiež nemecká jazyková menšina. Hĺbka krízy občas vyvoláva pochybnosti o udržateľnosti jednoty Belgicka. V krajine je okrem federálnej vlády ďalších päť vlád a tiež tu pôsobí šesť parlamentov. Za posledných niekoľko desaťročí dosiahli Flámsko, Valónsko aj Brusel značné autonómie v oblasti vzdelávania, kultúry, verejnej dopravy a zdravotnej starostlivosti.
Korzika
Ostrov ležiaci v Stredozemnom mori, sa stal súčasťou Francúzska až v 18. storočí a definitívne k nemu bol pripojený za Napoleona. Stúpenci jej nezávislosti sú na ostrove v menšine a svoje požiadavky opierajú o jazykovú, dejinnú a kultúrnu odlišnosť Korziky od Francúzska. Vlnu násilia rozpútala po svojom vzniku v roku 1976 Korzická národno-oslobodzovacia fronta (FLNC) a aj ďalšie organizácie.
Terčom atentátov boli predovšetkým objekty považované za symboly francúzskej moci - kasárne či policajné stanice a domy ľudí z kontinentálneho Francúzska. Najvýraznejším prejavom korzického separatizmu v posledných desaťročiach bola vražda korzického prefekta Clauda Erignaka v roku 1998. FLNC sa vo vyhlásení, ktoré vydala v júni 2014, "rozhodla jednostranne začať proces demilitarizácie a postupného vykročenie z ilegality".
V decembri 2015 prvýkrát prevzali na Korzike politickú moc miestni nacionalisti, ktorí zvíťazili v regionálnych voľbách. Korzika, kde na rozlohe 8 680 kilometrov štvorcových žije asi 320 tisíc ľudí, je autonómnym krajom Francúzska so zvláštnym statusom. V roku 2003 obyvatelia v referende tesne neschválili inštitucionálnu reformu vlády. Tá podľa Paríža mala zjednodušiť a zefektívniť správu ostrova. Bola však pre veľa Korzičanov nezrozumiteľná a rozpory kvôli nej presahovali tradičné členenie politického spektra.
Ak by sa Európa rozpadla na separatistické regióny, bola by z toho poriadna mozaika národných vlajok
